Podporiť prácu a prispieť k riešeniam Valného zhromaždenia OSN v kriticky dôležitých otázkach, akými sú dopady klimatických zmien na životné prostredie, ekonomiku aj bezpečnosť, boli hlavnými cieľmi štvrtkového vystúpenia ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka na zasadnutí OSN ku klimatickým zmenám v New Yorku.
Cieľom podujatia, ktoré organizoval predseda Valného zhromaždenia OSN Peter Thomson, bolo posilniť synergiu oboch vzájomne prepojených tém - zmeny klímy a udržateľného rozvoja. Klimatická zmena má devastujúci dopad nielen na životné prostredie, ale v priamej súvislosti zvyšujú aj rozvojové, humanitárne a bezpečnostné riziká. Vedie k strate úrodnej pôdy v dôsledku záplav či extrémneho sucha, nedostatku zdrojov pitnej vody, či strate prístupu k nerastnému bohatstvu.
Tieto prvky, znásobené zlou ekonomickou a sociálnou situáciou obyvateľstva, predstavujú vážnu hrozbu pre mier a bezpečnosť celosvetového obyvateľstva. V neposlednom rade, podľa predpovedí odborných organizácií, do roku 2050 výrazne narastie migrácie obyvateľstva planéty, keď počet ľudí nútených opustiť svoje domovy kvôli meniacej sa klíme môže dosiahnuť až jednu miliardu.
"Každý z nás musí byť súčasťou riešenia. Musíme chápať a vysvetľovať občanom závažnosť a nástojčivosť súčasnej situácie, aby lepšie pochopili výzvy klimatickej zmeny a prispôsobili jej svoje životy. Ak nebudeme dnes konať v otázke globálneho otepľovania, bude to pre ďalšie generácie katastrofou. Naše úsilie musí byť nezávislé od toho, kto je práve pri moci, ale musí sa zakladať na vedeckých údajoch," povedal vo svojom vystúpení Miroslav Lajčák. Poukázal aj na potrebu pomoci najviac zraniteľným rozvojovým krajinám pri budovaní kapacít, zavádzaní nových technológií a vytváraní partnerstiev pri riešení negatívnych vplyvov klimatickej zmeny.
Počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ ukončili proces ratifikácie Parížskej dohody o klimatickej zmene všetky štáty EÚ, aj vďaka čomu mohla vstúpiť Dohoda do platnosti v rekordne krátkom čase, menej než rok od jej prijatia v decembri 2015. Jej prijatím sa však otvára ďalšia úloha – zavádzanie dohodnutých záväzkov do praxe.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
