Turci budú v nedeľu v referende rozhodovať o ústavných zmenách, ktoré by posilnili právomoci prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. V zahraničí už majú odvolené. Erdogan sa spolieha najmä na početnú komunitu Turkov žijúcich v Nemecku. U nich sa teší veľkej obľube. Práve oni môžu podľa expertov referendum rozhodnúť.
"Erdogan chce navždy zmeniť systém - hlasujte nie. Musíme zastaviť vládu jedného muža," varuje poslankyňa krajinského snemu v Hesensku Mürvet Öztürková, ktorá má turecký pôvod. Posledné týždne rozdávala letáky do tureckých kaviarní a obchodov, jazdila po hesenských mestách a snažila sa presvedčiť v Nemecku žijúci Turkov, aby v referende odmietli ústavné zmeny posilňujúce právomoci tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Svoj kritický názor na súčasné dianie v Turecku tiež často prezentuje v televíznych reláciách a v rôznych diskusiách, za čo si vyslúžila početné nevyberané nadávky od tureckých nacionalistov. Nie je ale isté, či jej úsilie vôbec k niečomu bolo. Predpokladá sa totiž, že väčšina Turkov žijúcich v Nemecku Erdoganom navrhované zmeny podporuje.
V Nemecku žijú okolo tri milióny Turkov. Necelá polovica z nich, 1,4 milióna, je zároveň oprávnená v Turecku voliť. Vo všetkých krajinách EÚ potom žije 2,6 milióna ľudí s tureckým občianstvom. Je to ale práve Nemecko, na ktoré sa Erdogan najviac spolieha.
Erdogan má v Nemecku istotu
Zatiaľ čo podľa prieskumov verejnej mienky sa očakáva, že v Turecku sa bude v podobnej miere hlasovať pre i proti, u Turkov v Nemecku má Erdogan oveľa väčšiu podporu, rovnako ako jeho strana AKP. Aj v minulých parlamentných voľbách v roku 2015 uspel viac v Nemecku než doma. V Nemecku pre neho hlasovalo necelých 60 percent Turkov, v Turecku len 49,5 percenta.
"Spojené štáty majú prezidentský systém už dlhšie ako 200 rokov. Prečo by sme to isté nemohli mať aj my?" pýta sa Cafer Bas, ktorý v Nemecku pracuje ako úradník. Čokoľvek, čo posilní moc AKP, je podľa neho dobré. "Zmenila veci v Turecku k lepšiemu, zlepšila zdravotníctvo, vzdelávanie, zriadila škôlky. Vláda pracuje pre ľudí," myslí si.
Podľa odborníka na Turecko Yasara Aydina, ktorý žije v Nemecku, ale nemeckí Turci nemajú ani poňatia, o čom sa vlastne hlasuje. Referendum však môžu rozhodnúť. "Istota pohodlnej väčšiny pre schválenie zmien v Turecku teraz chýba. Preto bol Erdogan nervózny a obracal sa na Nemecko. Rozhodovať bude každý hlas," povedal Aydin v rozhovore pre stanicu Deutsche Welle.
Turci, "chudobní príbuzní"
Referendum sa v Turecku uskutoční v nedeľu 16. apríla. Turci žijúci v Nemecku už ale hlasovali, a to v trinástich nemeckých mestách od 27. marca do nedele 9. apríla.
Mnohí z tých, ktorí Erdogana nepodporujú, možno ale hlasovať nakoniec vôbec neprišli. "Je to jedno, načo voliť, hlasy sa aj tak spočítajú podľa toho, ako sa to bude hodiť. Na mojom hlase nezáleží," hovorí bez udania mena muž pracujúci v tureckom bistre.
Naopak mnoho Kurdov v Nemecku malo jasno. "Turci, ktorí podporujú Erdogana, sú rovnako zlí ako Nemci, ktorí v tridsiatych rokoch podporovali Hitlera. Vôbec si neuvedomujú, aké monštrum tým vytvárajú," hovorí muž, ktorý sa predstavuje ako Bilen. Rozhodne chcel zabrániť ďalšiemu posilneniu Erdoganovej moci.
Erdoganova podpora Turkami v zahraničí do určitej miery súvisí aj s ich spoločenským postavením: Turci na rozdiel od ostatných imigrantov ani po desaťročiach života v Nemecku nepatria medzi úspešné spoločenské skupiny. V porovnaní napríklad s cudzincami z východoeurópskych štátov v priemere zarábajú menej, nedosahujú vyššie vzdelanie a sú závislejší na sociálnych dávkach.
"Erdogan to teraz využil. Turci v Nemecku majú pocit, že sa ich zastáva, a to aj svojimi protinemeckým výrokmi. Majú potom pocit zadosťučinenia," domnieva sa Sevil Özerová, ktorá vedie neziskovú organizáciu pomáhajúcu Turkom v Nemecku. "Zároveň s tým ale Erdogan ničí úsilie, ktoré už Nemci na integráciu Turkov vynaložili," dodala.