20.04.2017, 07:30

Za hladomorom vo východnej Afrike nie je len sucho, ale aj nezvládnutý krízový manažment

Za hladomorom v Afrike nie je len sucho, ale kombinácia príčin. Pomôcť by mohla dôslednejšia prevencia.

Za hladomorom vo východnej Afrike nie je len sucho, ale aj nezvládnutý krízový manažment
Zdroj: Reuters

Aktuálne prebiehajúci hladomor vo východnej Afrike nie je dôsledkom nedostatku jedla. Je dôsledkom obmedzeného prístupu k potravinám, za ktorým môžeme nájsť smrtiacu kombináciu vojenských konfliktov, sucha a zlyhávajúcich vlád, teda komplexnú zmes problémov.

Takto vysvetľuje pre HN Globálne podstatu dnešnej situácie vo východnej Afrike Christina Bennettová, analytička z renomovaného britského think-tanku Overseas Development Institute.

Etiópia, Južný Sudán, Eritrea, Keňa, Uganda, Somálsko

Efekt meteorologického fenoménu El Niño, ktorý predtým prinášal do oblasti nečakané záplavy spôsobené prívalovými dažďami, dnes nahradili rozsiahle suchá a nedostatok zrážok. Krajiny sa z týchto šokov spôsobených prudko sa meniacim režimom počasia nestíhajú spamätávať. Okrem nepriaznivých klimatických a meteorologických podmienok situáciu zároveň zhoršujú aj vojenské konflikty.

„Plodiny bývajú fyzicky zničené a poškodené, dobytok sa kradne alebo systematicky zabíja. Farmári sa nemôžu dostať na polia alebo utekajú zo svojich obydlí, aby sa vyhli bojom,” opisuje dopad konfliktov na poľnohospodárstvo Steve Wiggins, ekonóm zaoberajúci sa poľnohospodárstvom, ktorý pôsobí v už spomínanom think-tanku Overseas Development Institute. „Nehovoriac o narušenom trhu a neuveriteľne predražených produktoch,” dopĺňa obraz dnešnej situácie v regióne.

V Somálsku je v súčasnosti hladovaniu vystavená polovica populácie

Na alarmujúcu situáciu už pred časom upozornil viaceré medzinárodné inštitúcie či organizácie, medzi nimi napríklad aj slovenská Platforma mimovládnych rozvojových organizácií, ktorej členské organizácie v regióne dlhodobo pôsobia.

Európska únia už medzičasom navýšila humanitárnu pomoc, ktorú poskytne vládam v regióne na podporu zvládnutia situácie. Obzvlášť v súvislosti s Južným Sudánom, v ktorom je situácia úzko prepojená s prebiehajúcim konfliktom, ktorý vyhnal z domovov tisícky ľudí. Podľa Európskej komisie tam z EÚ poputuje 165 miliónov eur navyše oproti pôvodne plánovaným transferom. Na svojej služobnej ceste do etiópskej Addis Abeby to povedal eurokomisár pre rozvojovú spoluprácu Neven Mimica.

Christina Bennettová však takúto nárazovú pomoc kritizuje. Prednosť by radšej dala prevencii. „Tá by mala spočívať v ukončení konfliktov, podpore fungujúcich vlád a posilnení schopnosti bežných obyvateľov vydržať rapídne sa meniace režimy dažďa a sucha v oblasti,” vysvetľuje na margo možnej stratégie.

Riešením je prevencia

V praxi to tak však podľa nej nefunguje. Zo všetkých peňazí vyčlenených na rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc vo východnej Afrike je len päť percent použitých na akékoľvek predchádzanie krízovým situáciám. „Celý systém pomoci by mal dávať prednosť prevencii pred nárazovými riešeniami. Keď už sucho príde, šíri sa ako požiar,” dodáva Bennettová.

V reakcii na akútny problém v regióne dnes Organizácia Spojených národov, ale u nás doma napríklad aj Platforma mimovládnych rozvojových organizácií združujúca mimovládky pôsobiace v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci, vyhlasujú zbierky a apelujú na bohatšie krajiny, aby regiónu pomáhali významnejšími obnosmi peňazí.

To však nič nemení na skutočnosti, že prevencia bola dlhodobo zanedbávaná. “Dôsledkom toho sa však utrpenie a hladomor začína vnímať nie ako dôsledok nedostatku prevencie, ale ako akási bežná súčasť cyklu života v tejto časti sveta,” vysvetľuje Mária Sliacka z Platformy mimovládnych rozvojových organizácií. To podľa nej v konečnom dôsledku neprispieva k hľadaniu skutočných riešení.

Zároveň si podľa nej ľudia popri prebiehajúcich konfliktoch a medializácii útokov, prestávajú všímať sucho a hladomor, “pretože nie sú také ´viditeľné,´ hoci niekedy môže byť utrpenie ľudí, ktorí umierajú od hladu oveľa horšie, lebo trvá dlho,” dopĺňa Sliacka.

Autor je študentom kurzu Svet medzi riadkami.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
globalne_loga

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.