Necelý týždeň pred voľbami si podľa prieskumov celých 60 percent ľudí ešte nebolo istých, komu dajú hlas. Francúzsko sa rozhoduje, či po rokoch stagnácie s končiacim socialistickým prezidentom Francoisom Hollandom podporí ekonomiku a posilní úlohu krajiny v EÚ, alebo naopak. Voliči tak rozhodujú nielen o budúcnosti svojej krajiny, ale aj o ďalšom osude celej Európskej únie.
Tohtoročné voľby sú unikátne v dvoch veciach. Súčasný prezident Hollande sa neuchádza o druhé funkčné obdobie a navyše je tiež možné, že druhé kolo volieb sa odohrá bez zástupcov oboch doteraz hlavných politických prúdov - gaullismu a socializmu.
Hrozivá nezamestnanosť mladých
Francúzskej ekonomike sa príliš nedarí a v spoločnosti vládne pesimizmus a sklamanie z tradičných strán a ich zástupcov, ktorí sa často zaplietli do rôznych korupčných škandálov. Voliči majú tiež pocit, že globalizácia a liberalizmus ich ochudobnila a vystavila nebezpečenstvu.
Jedným z najväčších súčasných problémov v krajine je nezamestnanosť, ktorá sa pohybuje okolo desiatich percent a je ôsma najvyššia v európskej únii. A postihuje najviac mladých ľudí - jeden človek zo štyroch vo veku do 25 rokov je nezamestnaný. Ekonomika krajiny sa pomaly spamätáva z finančnej krízy v roku 2008 a všetci kandidáti na prezidenta zhodne tvrdia, že sú potrebné zásadné zmeny.
Veľa sa diskutuje o otázkach bezpečnosti a imigrácie. Od januára 2015 zomrelo vo Francúzsku viac ako 230 ľudí pri teroristických útokoch a v krajine stále platí výnimočný stav. Úrady sa obávajú, že množstvo mladých francúzskych moslimov, ktorí odišli do Sýrie a Iraku, by sa mohlo vrátiť a zasievať v krajine stopy radikálneho islamizmu.
Silní radikálni kandidáti
Rekordných 85 percent Francúzov si podľa prieskumov myslí, že krajina ide zlým smerom, čo nahráva kandidátom z radov extrémnej pravice a ľavice, Marine Le Penovej a Jeanovi-Lucovi Mélenchonovi, ktorého pozícia sa posilnila.
Obaja priťahujú tým, že lákavými sľubmi reagujú na stav krajiny, ktorý je silne pociťovaný mnohými Francúzi ako nedobrý a podkopáva ich dôveru v politiku. Voličom sľubujú obmedzenie imigrácie, zabezpečenie pracovných miest a uprednostnenie rodených Francúzov pred prisťahovalcami.
Socialista a súčasný prezident François Hollande sa pred piatimi rokmi dostal k moci so sľubom, že skoncuje s vysokou nezamestnanosťou a opäť naštartuje tvorbu pracovných miest. Čo sa mu nepodarilo a frustrácia medzi mladými ľuďmi, predovšetkým bez vyššieho vzdelania, ktorí často márne hľadajú prácu, výrazne vzrástla.
Stála hrozba terorizmu
Francúzsko má jeden z najväčších podielov verejných výdavkov na HDP v Európe - 57 percent. Podľa OECD sú francúzske podnikové dane jedny z najvyšších na kontinente. A aj radoví Francúzi odovzdajú 48 percent zo svojho príjmu na daniach a odvodoch.
Predvlani v novembri Francúzsko zažilo sériu teroristických útokov na niekoľkých miestach v Paríži, pri ktorých zahynulo celkovo 129 ľudí. V krajine bol vyhlásený výnimočný stav a následne v decembri výrazne posilnil krajne pravicový Národný front (FN) v regionálnych voľbách.
Vlani vo februári schválil parlament kontroverzný návrh ústavných zmien, ktorý počíta s možnosťou odoberať občianstvo niektorým ľuďom odsúdeným za terorizmus alebo s jednoduchším a rýchlejším vyhlasovaním výnimočného stavu v krajine.
A kvôli zmenám v Zákonníku práce sa vlani júni desaťtisíce Francúzov zišli na protivládnych demonštráciách, ktoré blokovali centrá desiatok miest.