Bill a Melinda Gatesovci, ktorí sú „strážcami“ miliárd dolárov legendárneho investora Warrena Buffeta, sa pridali k Pierrovi Omidyarovi, zakladateľovi eBay, aby spolu financovali projekt „Radiant Earth“, archív pre dáta zo satelitov, lietadiel či dronov.
Predpokladá sa, že tento projekt bude stáť niekoľko miliónov dolárov. Jeho cieľom je nájsť spôsob ako analyzovať dáta a obrázky Zeme a sprístupniť ich verejnosti vo formátoch, ktoré si nevyžadujú špecifickú expertízu.
Anne Hale Miglarese, riaditeľka projektu Radiant, povedala, že svet je momentálne zaplavený užitočnými dátami, avšak pre laikov môže byť veľmi náročné a drahé nájsť spôsob ako ich použiť prakticky.
„Radiant pomôže zodpovedať otázky ako: kto, čo, kde, kedy alebo prečo, práve pri plánovaní a manažmente v dôležitých oblastiach ako majetkové práva, globálne zdravie, udržateľný rozvoj, potravinová bezpečnosť a riešenie katastrof,“ dodala..
Viac satelitov, viac dát
Gates Foundation pozvala viac ako 150 akademikov a dátových analytikov do Seattlu a usporiadala takzvaný Thought Leaders Summit, ktorý sa týkal práve tohto projektu. Experti diskutovali o tom, čo môžu chcieť a potrebovať humanitárne organizácie či skupiny zameriavajúce sa na životné prostredie alebo majetkové práva.
„Voľné dáta sú šťastné dáta. Máme obrovské množstvo informácií o našom svete, no nedokážeme ich využiť, pretože je to príliš drahé.“ povedal šéf Amazon Web Services Open Data Jed Sundwall.
Experti v oblasti priemyslu potvrdili, že za posledných päť rokov stúpol počet fungujúcich satelitov na našej obežnej dráhe až o 40 percent. Momentálne ich okolo Zeme krúži 1400. Toto číslo sa skoro zdvojnásobilo najmä vďaka tomu, že satelity sú menšie, ľahšie a lacnejšie. Podnikatelia teda začali vnímať oblohu ako nevyužitý priestor, ktorý im môže pomôcť odpovedať na narastajúci globálny dopyt po komunikáciách, satelitnej TV a širokopásmových službách.
Avšak, satelity sú rovnako schopné zbierať množstvo užitočných informácií o Zemi. Ich využitie a dosah je obrovský – od sledovania zdravia rastlín pomocou chlorofylu cez meranie dopadu prírodných katastrof až po pozorovanie ilegálnych aktivít.
Vo februári tohto roka vypustila India do vesmíru 104 satelitov, z ktorých až 101 patrilo zahraničným spoločnostiam a agentúram. India tak urobila len v rámci jednej misie. Táto krajina sa totižto snaží získať väčší podiel na celosvetovom vesmírnom priemysle, ktorý má hodnotu 300 miliárd dolárov.
Experti na summite v Seattli zdôraznili, že 88 vypustených satelitov malo len veľkosť krabice od topánok. Spustil ich Planet, súkromný operátor satelitov zo San Francisca založený bývalými vedcami z NASA. Za šesť mesiacov sa tieto malé satelity usadia na obežnej dráhe Zeme a začnú každodenne fotografovať našu Zem.
Pátranie po Džingischánovi
„Obrázky, ktoré nám poskytnú satelity, môžu byť najsilnejším a najpresvedčivejším nástrojom a spôsobom ako ukázať ľuďom, čo sa deje s našou planétou,“ povedal na summite Albert Lin, vedec z Univezity of California. Vysvetlil, že kľúčové je nájsť spôsob ako preložiť ohromné množstvo informácií do niečoho, čo by bolo pre každého zrozumiteľné. V podstate by to znamenalo roztriediť a prepojiť bilióny bitov dát, ktoré satelity posielajú na Zem, a spraviť z nich ľahko čitateľné, digitálne dáta.
Lin povedal, že jeho laboratórium v Kalifornskom inštitúte pre telekomunikačné a informačné technológie by dokázalo objavovať a skúmať celý svet bez fyzického kontaktu s kúskom pôdy. Sám viedol tím, ktorý sa pokúšal nájsť Džingischánovu hrobku v najvzdialenejších oblastiach Mongolska, čo je úloha, ktorá fascinuje historikov a vedcov už po stáročia. Mongoli totiž veria, že hrobka je posvätné miesto a akékoľvek jej narušenie by prinieslo obrovské nešťastie.
Dátoví analytici od Austrálie až po Nórsko si prešli množstvom satelitných dát o najodľahlejších častiach mongolských hôr. Pomohli tak určiť oblasti, kde sa nachádzali staroveké štruktúry, ktoré bolo vidno len z vesmíru. Navigovali tím, ktorý bol v teréne na koňoch, priamo k najpravdepodobnejším miestam.
Niektoré z týchto techník sa tiež použili pri mapovaní mesta Christchurch na Novom Zélande po zemetrasení v roku 2011 a rovnako aj pri pátraní po lietadle spoločnosti Malaysian Airlines, ktoré zmizlo v 2014. V konečnom dôsledku táto platforma pomôže aj v lepšom rozhodovaní o prírodných zdrojoch Zeme, dodala riaditeľka Miglarese. Tím dúfa, že Radiant takisto podporí vznik ďalších podobných technológií a inovácií, ktoré by ľudstvu pomohli vyriešiť jej najväčšie problémy.
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
