Krátkozraká politika americkej vlády ide proti záujmom Európskej únie, je presvedčený nemecký minister zahraničia Sigmar Gabriel (SPD). Povedal to denníku Rheinische Post.
Šéf sociálnej demokracie a jej kandidát na kancelára Martin Schulz sa zase nechal počuť, že je potrebné sa postaviť americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Nie príliš diplomatické vyjadrenia popredných nemeckých politikov ukazujú podľa pozorovateľov na prehlbujúci sa rozkol medzi Európou a USA.
Ten sa prejavil už v hlboko rozdielnych názoroch na otázky životného prostredia alebo migrácie na víkendovom summite siedmich najvyspelejších ekonomík sveta (G7) v talianskej Taormine. Nemecká kancelárka Angela Merkelová (CDU) po ňom vyhlásila, že sa Európa bude musieť spoliehať viac sama na seba.
Podobne sa vyjadrila aj dnes po stretnutí s indickým premiérom Narendrom Modim. "Transatlantické vzťahy sú mimoriadne dôležité," podotkla. Zároveň je ale v súčasnej situácii ešte viac dôvodov než inokedy, "aby sme náš osud v Európe vzali sami do svojich rúk." Európa by sa podľa Merkelovej mala tiež viac angažovať vo svete.
Členovia vládnej sociálnej demokracie volia ešte výrazne tvrdšie slová. "Kto urýchľuje klimatické zmeny, predáva viac zbraní do krízových oblastí a kto nechce riešiť náboženské konflikty politicky, ten ohrozuje mier v Európe," uviedol šéf nemeckej diplomacie Gabriel, podľa ktorého sa Západ v posledných dňoch o niečo zmenšil. "Kto sa tejto politike USA nepostaví, nesie spoluvinu," myslí si Gabriel.
Podobne to vidí aj kancelársky kandidát sociálnych demokratov Schulz, ktorý v pondelok večer na straníckej akcii v Berlíne povedal, že je potrebné "sa tomuto mužovi (Trumpovi) so všetkým, za čím stojíme, postaviť do cesty".
Samostatnejšiu politiku voči americkej administratíve požadujú aj opoziční Zelení a Ľavica. Predseda slobodných demokratov Christian Lindner zase varoval pred tým, aby sa v súčasnej situácii obmedzoval dialóg so Spojenými štátmi.
Už teraz sa ukazuje, že sa z nemecko-amerických vzťahov veľmi pravdepodobne stane aj jedna z veľkých predvolebných tém. Pripomínalo by to situáciu z roku 2002, kedy vtedajší kancelár Gerhard Schröder (SPD) aj vďaka jasnému odmietnutiu nemeckej účasti na vojne v Iraku dokázal tesne vyhrať parlamentné voľby. V USA vtedy vládol republikánsky prezident George Bush mladší, ktorý ťaženie do Iraku presadzoval.