Najvyššie vedenie Severnej Kórey si napriek sankciám užíva luxus. Prekvitá tiež severokórejský jadrový program. Režim sa totiž spolieha na stámilióny z ilegálneho obchodu po celom svete. Do spletitej siete sú zapojení aj veľvyslanci. Situácii neprispieva ani Čína, ktorá s Pchjongjangom čulo obchoduje.
Obyčajní Severokórejčania žijú dlhé roky na hranici chudoby. Mnohí končia v pracovných táboroch. Líder KĽDR Kim Čong-un si medzitým užíva luxus. Na vojenské prehliadky vyráža v luxusných limuzínach, slnko si potom užíva na prepychovej jachte. To všetko napriek medzinárodným sankciám, ktoré majú za cieľ po ekonomickej stránke zlikvidovať vedenie krajiny.
V roku 2012 podľa správy OSN vedenie KĽDR minulo za luxusný tovar bezmála 646 miliónov dolárov. O tri roky neskôr to bolo skoro 3,5 miliardy. Z analýzy portálu CNN vyplýva, že najvyššie vedenie krajiny si na luxus zarába celým radom zločinov s medzinárodným presahom. Takto získané peniaze putujú na špeciálne účty pod kontrolou Kima.
Internetové útoky na banky, predaj drog, zabavovanie hotovosti či pašovanie vzácnych druhov zvierat. Tým všetkým si lídri KĽDR dotujú život na vysokej nohe. Z rovnakých peňazí je potom podľa expertov z časti financovaný aj severokórejský jadrový program. Presný obnos peňazí na tajných účtoch nie je možné určiť. Podľa správy Congressional Research Service z roku 2008 však nelegálnymi aktivitami KĽDR ročne získava až miliardu dolárov.
"Severná Kórea predá čokoľvek komukoľvek, ak za to dostane dobre zaplatené," tvrdí Anthony Ruggiero, expert na medzinárodné finančné opatrenia, akými sú sankcie. Práve medzinárodné sankcie mali KĽDR donútiť k zastaveniu vývoja jadrových zbraní. Testy za osobného dohľadu Kima však prebiehajú bez ohľadu na ekonomické opatrenia Západu.
Sankcie nepomôžu, cieľom by mal byť ilegálny obchod
Skutočným cieľom boja proti KĽDR by preto podľa expertov mal byť ilegálny obchod, z ktorého profituje priamo vládnuci režim. Potvrdzuje to aj profesorka Sheena Greitensová, ktorá sa dlhodobo zaoberá štúdiom ilegálnych aktivít KĽDR v zahraničí.
"Režim KĽDR je veľmi kreatívny v hľadaní nových možností, ako ilegálne získať kapitál. Nebojí sa ani meniť miesta pôsobnosti, kde ilegálne obchoduje. Ak na nich chceme zatlačiť, musíme zacieliť aj na ich schopnosť adaptácie," dodáva.
"Severokórejská zahraničná sieť je extrémne pružná a skvele reaguje na medzinárodné sankcie. Ilegálne aktivity navyše dokáže šikovne ukryť v legálnom obchode," vysvetľuje expert na KĽDR John Park.
Severokórejskí diplomati po celom svete sú opakovane obviňovaní z toho, že svoje postavenie využívajú k ilegálnemu pašovaniu zlata a zbraní. Objavili sa aj informácie, že diplomati obchodujú s drogami, pripomína portál The Washington Post. Zástupcovia ambasád však tieto obvinenia odmietajú. KĽDR má v zahraničí 49 ambasád. Jedna hosťuje aj v Českej republike.
Čína ako kľúčový hráč
Zďaleka najväčšou prekážkou v ekonomickom tlaku na KĽDR však stále zostáva Čína. Obchodovanie s Pekingom tvorí 85 percent celkového severokórejského importu. "Samozrejme sa môžeme snažiť osekávať príjmy režimu všade možne, vždy sa ale nakoniec dostaneme k obchodnému paktu medzi Čínou a KĽDR," potvrdzuje Ruggiero.
Peking pritom v posledných mesiacoch čoraz častejšie prehlasuje, že je súčasnou politikou KĽDR zdesený. "Čína neúnavne pracuje na vyriešení jadrovej otázky na Kórejskom polostrove a hrá v tejto otázke dôležitú a konštruktívnu úlohu," vyhlásil v stredu hovorca čínskej diplomacie Keng Šuang. Čínske úsilie je pre vyriešenie severokórejskej krízy zásadné, dodal.
Bezpečnostná rada OSN prijala proti KĽDR sankcie prvýkrát v roku 2006 a od tej doby ich opakovane sprísnila v reakcii na päť severokórejských jadrových testov a množstvo raketových skúšok. V júni tohto roku ich opäť rozšírila o ďalšie spoločnosti a jednotlivcov z KĽDR, ktorým sú zmrazované zahraničné aktíva a je obmedzovaná možnosť cestovať.
Útoky na expertov OSN
Experti OSN vyšetrujúci porušovanie sankčných podmienok uvalených na Severnú Kóreu sú dlhodobo terčom kybernetických útokov, za ktorými stoja hackeri s veľmi dobrým prehľadom o ich práci. Hackerom sa napríklad 8. mája podarilo preniknúť do počítača jedného z expertov.
"Spolu so súborom zip (formát pre kompresiu dát) bola poslaná veľmi osobná správa, ktorá ukazuje, že hackeri majú veľmi podrobný prehľad o súčasnej vyšetrovacej štruktúre výboru a jeho pracovných metódach," citovala agentúra Reuters z varovného e-mailu. Ten tiež uviedol, že výbor, ktorý sankčné podmienky sleduje, bol podobne napadnutý v roku 2016.
Severokórejské zastúpenie pri OSN zodpovednosť za hackerské útoky na expertov výboru odmietlo s tým, že takéto obvinenia sú smiešne. KĽDR tiež poprela, že by sa podieľala na nedávnom útoku vydieračským vírusom WannaCry, ktorý sa rozšíril na viac ako 230 000 počítačov po celom svete. Bezpečnostní odborníci pritom v útoku WannaCry našli určité technické súvislosti, ktoré vedú ku KĽDR.