14.07.2017, 07:00

Katastrofy otvorili Rusku oči. Vláda konečne uznala existenciu klimatickej zmeny

Ruská vláda si je čoraz viac vedomá rizík, ktoré vyplývajú zo zmeny klímy. No reaguje na ne len pomaly.

Katastrofy otvorili Rusku oči. Vláda konečne uznala existenciu klimatickej zmeny
Zdroj: Reuters

Rusko pociťuje vážne dopady meniacej sa klímy, od smrtiacich búrok, ktoré postihli Moskvu, po povodne na juhu krajiny. Tamojší odborníci však varujú, že pokusy pripraviť sa na narastajúce problémy sú stále nedostatočné.

Rizikám spojeným so zmenou klímy dnes podľa miestnych expertov čelí až 10 miliónov jeho obyvateľov. Odborníci preto považujú za potrebné prijať adaptačné stratégie na federálnej aj regionálnej úrovni. Ich súčasťou by mal byť aj efektívny systém včasného varovania a modernizácia infraštruktúry.

Extrémne prejavy počasia sa objavujú čoraz častejšie

Začiatkom júna tohto roku zasiahol Moskvu hurikán s rýchlosťou až 30 metrov za sekundu. Nadôvažok sa tak stalo počas dopravnej špičky. Ako informovalo ruské ministerstvo pre mimoriadne udalosti, zomrelo pritom 16 ľudí a ďalších 200 bolo zranených.

Na opačnom konci krajiny na juhovýchode Sibíri pre zmenu lesné požiare opakovane zničili sídla obývané tisíckami ľudí. Tí museli byť evakuovaní a premiestnení inam. A koncom mája museli úrady v Stavropoľskej oblasti na juhu Ruska kvôli silným dažďom a množstvám vody ohrozujúcim priehradu evakuovať ďalšie tisícky ľudí.

„Toto všetko sú viditeľné dopady zmeny klímy, ku ktorým v Rusku dochádza práve teraz. Všetkým je konečne jasné, že globálna klimatická kríza má na Rusko veľmi vážny vplyv, pričom môžeme očakávať ďalšie pohromy,“ poznamenal v rozhovore pre Thomson Reuters Foundation Alexej Kokorin, vedúci programu pre klímu a energiu v ruskej pobočke Svetového fondu na ochranu prírody.

Nikolaj Gudkov, hovorca ruského ministerstva pre prírodné zdroje, uviedol, že vláda si tento problém uvedomuje čoraz viac. „Áno, sme si vedomí toho, že všetky tieto katastrofy sú dôsledkom zmeny klímy,” povedal Gudkov pre Thomson Reuters Foundation.

„Dlhé roky si verejnosť pod zmenou klímy predstavovala len nárast teploty, teraz však vidíme, že sa to omnoho viac týka neočakávaných prírodných katastrof v rôznych častiach krajiny,“ doplnil Gudkov.

Vedúci predstavitelia Ruska boli dlhodobo skeptickí voči tvrdeniu, že za zmenou klímy máme hľadať činnosť človeka. No dnes podľa odborníkov berú tento problém vážnejšie. Prinajmenšom na papieri.

Zdroj: Reuters

Rastúce teploty. A riziká

Podľa údajov, ktoré zverejnila ruská štátna hydrometeorologická služba Roshydromet narástla priemerná teplota v Rusku v roku 2016 až 2,5-krát viac oproti jej priemernému globálnemu rastu. Z dát, ktoré poskytla Svetová meteorologická organizácia, je napríklad zrejmé, že teploty v oblasti arktického Ruska v okolí ústia sibírskej rieky Ob do Severného ľadového oceánu a na ostrove Nová Zem sú o 6 až 7 stupňov Celzia nad priemerom z obdobia rokov 1961 až 1990. Celosvetovo sa pritom táto odchýlka nachádza v priemere bližšie skôr k jednému stupňu Celzia nad dlhodobým priemerom.

Roky 2015 a 2016 boli aj v Rusku najteplejšími od začiatku meteorologických meraní. Rusko sa pritom vo vzťahu k zmene klímy podľa väčšiny medzinárodných indexov klimatických rizík nachádza v pomerne pozitívnom pásme stredného až nízkeho rizika. Podľa poslednej Svetovej správy o klimatických rizikách patrí Ruskej federácii až 128. priečka

No mnohí odborníci tvrdia, že táto pozícia neodráža špecifikum Ruska. Tým je jeho obrovská rozloha spojená s nerovnomerným osídlením. V krajine je tak množstvo riedko obývaných oblastí, ktoré sú ohrozené pomerne menej a oblasti s veľkou koncentráciou ľudí v mestách, ktoré môžu byť ohrozené viac. Ale v indexe sa to neprejaví.

Zmena klímy má svoju cenu

Náklady spojené so zmenou klímy kvantifikovalo ruské ministerstvo životného prostredia. Podľa šéfa rezortu Sergeja Donskoja z rozpočtu krajiny ukroja negatívne vplyvy zmeny klímy 30 až 60 miliárd rubľov ročne (530 miliónov až 1 miliardu dolárov). No podľa prognóz sa tieto náklady môžu do roku 2030 vyšplhať až na 1-2 percentá hrubého domáceho produktu krajiny.

Negatívny účet vystavujú okrem iného aj čoraz častejšie extrémne prejavy počasia. Ruskí klimatológovia na úvod Ruského klimatického týždňa, ktorý sa konal v máji v Moskve, prezentovali zistenia, že za posledných 15 až 20 rokov sa počet nebezpečných meteorologických udalostí v Rusku zdvojnásobil. Iba v minulom roku ich zaznamenali asi 590, od silných vetrov a búrok po silné dažde.

Okrem spomínaných pohrôm sa podľa klimatológov krajina stretáva, prípadne sa pravdepodobne bude stretávať, aj so silnejšími a dlhšími vlnami tepla alebo naopak prudkými prejavmi chladu (obdobou toho, čo v Mongolsku nazývajú dzud - jav, ktorý robí vrásky mongolským pastierom, ktorí sa viac nemôžu spoliehať na pravidelnosť vzorcov počasia), suchami v južných poľnohospodárskych oblastiach, rastúcim počtom lesných požiarov a rozmrazovaním permafrostu, ktorý pokrýva viac než 60 percent ruského územia.

“Častejšie sa bude objavovať veľká voda, vrátane záplav v oblastiach, kde máme už teraz dostatok vody, v suchých oblastiach zas bude vody ešte menej,“ konštatoval Michail Georgievsky, výskumný pracovník Štátneho hydrologického inštitútu počas rusko-britského seminára o klimatických rizikách, ktorý sa konal v marci v Moskve.

Stepan Zemcov, výskumný pracovník Prezidentskej akadémie národného hospodárstva a štátnej správy, poznamenal, že rizikám spojeným so zmenou klímy je “výrazne” vystavených viac než 10 miliónov obyvateľov Ruska.

Zdroj: Reuters

Potreba efektívne plánovať

Výskumníci a environmentalisti tlačia na federálne a regionálne vlády, aby čo najskôr prispôsobili svoje stratégie narastajúcim problémom. No ich slová dosiaľ zostávajú vo väčšine prípadov nevypočuté. „Rusko je v prispôsobovaní svojich politík príliš pomalé,“ uviedol Kokorin z ruskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody.

Krajina plánuje vypracovať a schváliť národný adaptačný plán na zmenu klímy do polovice roka 2018, ako súčasť jej plánu ratifikácie Parížskej klimatickej dohody. Rusko je pritom momentálne jediným veľkým producentom emisií uhlíka, ktorý dohodu ešte neratifikoval (Spojené štáty americké už dohodu ratifikovali, Donald Trump sa od nej rozhodol odstúpiť, pozn. HN Globálne). Podľa odborníkov je za tým aj tlak zo strany tamojšieho uhoľného a kovospracovateľského priemyslu. Jeho predstavitelia sa obávajú možných opatrení spojených s reguláciou emisií.

Na regionálnych adaptačných stratégiách momentálne pracuje len 6 z 85 regiónov Ruska (vrátane Moskvy a Petrohradu). „Nová adaptačná stratégia by určite mala modernizovať systémy včasného varovania, najmä v oblasti šírenia informácií,“ povedal Zemcov, ktorý so svojim tímom uskutočnil prieskum v najviac ohrozených ruských regiónoch.

Rusko bude musieť zmodernizovať svoju infraštruktúru, vrátane odvodňovacích systémov. Iba tak dokáže riešiť problémy, ako sú čoraz silnejšie dažde, tvrdia výskumníci. Odtoky v Petrohrade napríklad už teraz dosiahli svoju kapacitu, zatiaľ čo predpoklady hovoria, že na mesto budú v budúcnosti udierať čoraz silnejšie dažde.

„Klimatická zmena by sa mala stať dôležitým faktorom pri mestskom plánovaní v Rusku. Potrebujeme začať uvažovať o odolnej architektúre a premyslenom plánovaní zohľadňujúcom meniacu sa klímu. Boj s pohromami a prispôsobovanie sa zmene klímy nie je jednorazová záležitosť, ale balík pravidelných opatrení,“ povedala Xénia Mokrušina, riaditeľka Centra mestských štúdií na Moskovskej škole manažmentu Skolkovo.

Zároveň poznamenala, že vláda sa dnes zameriava prevažne na reakciu na prírodné katastrofy a zotavenie po nich, namiesto toho, aby sa na ne predpripravila a snažila sa vopred znížiť riziká.

„Je nutné presunúť zodpovednosť za plánovanie adaptačných opatrení a opatrení na riadenie rizík na miestnu úroveň a nečakať, že príde situáciu zachraňovať ministerstvo pre mimoriadne udalosti vo chvíli, keď je už príliš neskoro,” uzavrela Mokrušina pre Thomson Reuters Foundation.

Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami. Preklad: Tomáš Horváth.
Preklad vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.