Slovák siahajúci na Nobelovu cenu

Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V novom seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy úspešných Slovákov, ktorí sa dokázali presadiť za hranicami vo vede, podnikaní či kultúre.

Ešte pred štyridsiatkou sa stal profesorom na univerzite v nemeckom Regensburgu. Je svetovo uznávaným odborníkom na spintroniku - nový vedný odbor, ktorý má ambíciu nahradiť elektroniku. Patrí tiež medzi najúspešnejších slovenských fyzikov v zahraničí. Jeho článok, ktorý mu pred štyrmi rokmi uverejnil najprestížnejší fyzikálny časopis na svete Review of Modern Physics, je najviac citovaným odborným textom od Slováka v histórií. "Myslím si, že bez toho, aby som odišiel zo Slovenska, by som svoj úspech nedosiahol," povedal exkluzívne pre HN Jaroslav Fabian. Jeho úspech je povzbudením aj pre ostatných slovenských vedcov, ktorí majú ambíciu presadiť sa v zahraničí. "Podľa môjho názoru je to najúspešnejší slovenský kvantový teoretik fyziky pevných látok," hovorí Ladislav Šamaj z Fyzikálneho ústavu SAV.

Priekopník spintroniky
So spintronikou, ktorá ho preslávila po celom svete, sa Fabian oboznámil až v USA. "Keď som sa k nej dostal, bola ešte v plienkach. Už vtedy som však v spintronike videl veľkú budúcnosť, čo sa aj potvrdilo," hovorí Fabian. Priekopníkom rodiaceho sa vedného odvetvia sa stal po tom, ako objasnil mechanizmus, ktorým sa postupne stráca "pamäť" elektrónu. O niekoľko rokov neskôr už vymyslel prvý funkčný prototyp takzvaného spinového tranzistora. Ten by mal v budúcnosti nahradiť bežné tranzistory. "Ak ma niečo urobilo slávnym, tak práve tento objav," pritakáva Fabian. Cieľom spintroniky je vymyslieť nové elektronické súčiastky s funkciami, aké predtým nemohli mať. Kým elektronika funguje na základe toho, že materiálom tečie prúd elektrónov s elektrickým nábojom, spintronika využíva inú vlastnosť elektrónov - spin.

Na Nobelovu cenu nečaká
"Svätým grálom spintroniky je vytvorenie novej počítačovej súčiastky kombinujúcej vlastnosti operačnej pamäte a pevného disku," vysvetľuje Fabian. V obchodoch by sme niečo podobné zatiaľ hľadali márne, ale v Japonsku a v Nemecku už Fabianove prototypy skutočne zhotovili a zatiaľ vyzerajú sľubne. "Je možné, že súčiastky, ktoré sa v budúcnosti budú masovo vyrábať, budú založené práve na týchto prototypoch," hovorí Fabian.

O tom, že ide o lukratívnu a dôležitú oblasť vedy, svedčí aj fakt, že Nobelova cena za fyziku bola minulý rok udelená práve za spintroniku. "Vedu nerobím pre Nobelove ceny či peniaze, ale preto, lebo ma to skutočne zaujíma," tvrdí Fabian. Faktom však je, že ak budú nové objavy založené na Fabianových prototypoch, Nobelova cena možno poputuje na Slovensko. "Človek nikdy nevie, ale Nobelovu cenu nečakám," smeje sa Fabian.

Najviac citovaný Slovák
Fabianovi patrí aj ďalšie prvenstvo. "Po tom, ako mu pred štyrmi rokmi uverejnili článok v Review of Modern Physics, stal sa Jaroslav Fabian najviac citovaným Slovákom," tvrdí Šamaj. "Článok zhŕňa všetky dovtedajšie poznatky zo spintroniky. Napísať ho nebolo vôbec ľahké a trvalo to dosť dlho," spomína Fabian. Úspech článku bol natoľko fenomenálny, že v priebehu niekoľkých mesiacov od jeho zverejnenia sa stal najrýchlejšie citovaným textom v histórii tohto prestížneho periodika. Citovalo z neho už viac ako 1 300 odborníkov z celého sveta. "Svedčí to však nielen o kvalite textu, ale aj o tom, že spintronika sa prudko rozvíja," podotýka Fabian.

KTO JE JAROSLAV FABIAN:
Rodák zo Spišskej Novej Vsi vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu na bratislavskej Univerzite Komenského. Jeho kariéra sa začala až po odchode zo Slovenska v roku 1993. Uspel vtedy na konkurze a získal najprestížnejšie vedecké štipendium na svete - Fulbrightovo štipendium. Každoročne ho udelia iba pár ľuďom z celého sveta a len nositeľov Nobelovej ceny je medzi jeho príjemcami až 37. "Práve to naštartovalo moju kariéru," hovorí Fabian.