Slovenka, ktorá je blízko hviezdam

Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy úspešných Slovákov.

SLOVENSKÝ RECEPT NA ÚSPECH
Nádherné more, horúce slnko, nekonečné pieskové pláže a krásna príroda. Pre väčšinu bežných ľudí sú Havajské ostrovy dovolenkovou idylkou. Pre astronómov má však toto atraktívne miesto trochu iný význam. "Vo výške 4 200 metrov je na vrchole sopky Mauna Kea 13 ďalekohľadov a dva najväčšie ďalekohľady sveta. Je to najlepšie astronomické pracovisko na svete, lebo je najvyššie položené," vysvetľuje najúspešnejšia slovenská astronómka Jana Pittichová. Pre ňu sa obľúbený "Havaj" stal druhým domovom, žije a pracuje tam už deväť rokov. Za ten čas toho stihla naozaj dosť. Podieľala sa na dvoch dôležitých vesmírnych misiách amerického úradu pre letectvo a vesmír NASA. "Bola som členkou pozorovacieho tímu. Na prípravu takejto misie musíme my zo Zeme zistiť čo najviac, trvá to roky."

Zjednodušene povedané, Jana je jednou z tých, ktorí "posielajú" rakety do vesmíru. Jej prácu a reprezentovanie Slovenska v zahraničí oceňujú aj naši odborníci. "Pre mladého človeka, ako je Jana, je to veľmi dobrý štart vedeckej kariéry, určite ju to posunie ďalej," zhodnotil šéf Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied Ján Svoreň.

Šťastie aj tvrdá práca
Absolventka matematicko-fyzikálnej fakulty v Bratislave pokračovala na Slovenskej akadémii vied, kde si robila ašpirantúru. "Mala som šťastie. Podarilo sa mi dostať sa na rok do Mníchova na Európske južné observatórium, kde som pracovala na mojej dizertačnej práci," spomína Pittichová. "Tento pobyt mi dosť pomohol, po prvýkrát som bola mimo domu, žila som v zahraničí, stretávala som sa tam so zahraničnými kolegami. Otvorilo mi to pohľad na astronómiu a na to, čo sa vo svete robí." Po návrate domov ukončila doktorandské štúdium, zostala však na Slovenskej akadémii vied. V roku 1998 sa zúčastnila na odbornej konferencii v Tatranskej Lomnici. "Mala som opäť šťastie. Práve tam som sa zoznámila s mojou terajšou šéfkou." Nasledujúci rok si podala prihlášku na štipendium, určené pre mladých ľudí z krajín východnej Európy. "Nebola som veľmi optimistická, pretože tam vyberali 40 záujemcov zo 450 až 500 ľudí," pokračuje v rozprávaní. Štipendium dostala - ako jediná zo Slovenska. V septembri 1999 už cestovala do havajského Honolulu. "Prvý polrok bol veľmi ťažký, je to úplne iná kultúra, stravovanie, počasie, všetko bolo iné. Samozrejme, aj angličtina, aj keď sa doma učíte, je to iné, keď ste v krajine, kde slovenčinu vôbec nepoužijete. Ale zase pomohlo, že tu nebol nikto zo Slovenska, tým som sa naučila po anglicky oveľa rýchlejšie."

Chýbajú jej Tatry
Ročné štipendium ušlo rýchlo, Janine profesionálne schopnosti však zabodovali. Na Havaji zostala ďalších osem rokov, finančné granty jej umožnili pracovať na tých najvýznamnejších projektoch pre NASA - na misiách Stardust a Deep Impact. Rakety vystrelené do vesmíru skúmajú jadro komét. "Sú to naozaj prestížne záležitosti, účasť na nich je vedecky veľmi zaujímavá," dodal Svoreň.

Prečo je to pre ľudstvo také dôležité? "Kométy sú zložené z rôznych ľadov a sú nositeľmi vody. Voda je jedna zo zložiek, ktoré treba k životu. Vieme, že priniesli vodu na zem. Ale nevieme, či všetka voda na zemi je z komét, alebo aj z iných telies. Preto sa snažíme zistiť, z čoho je jadro kométy," vysvetľuje astronómka. Vo vesmíre je okolo 3- až 4-tisíc komét, astronómovia však podrobne poznajú len štyri z nich.

Vystrelenie rakety Deep Impact pred troma rokmi bolo špecifické ešte niečím. "Po prvýkrát v histórii ľudstva sa vyviezla raketa, ktorá mala medenú hlavicu. Táto hlavica sa vystrelila do jadra kométy Tempel 1 a vytvoril sa niekoľkometrový kráter." Práve tento kráter je predmetom ďalšieho Janinho výskumu. Už teraz sa totiž pripravujú na to, že rakety, ktoré zostali vo vesmíre, ho pôjdu preskúmať. To bude však až v roku 2011. Dovtedy musí slovenská astronómka spolu s ďalšími desiatkami ľudí pripraviť všetko tak, aby to dopadlo dobre.

A či sa Jana plánuje vrátiť domov? "Je to veľmi ťažké. Táto krajina je nádherná, mám rada slnko a vodu. Ale chýbajú mi tu slovenské Tatry a bryndzové halušky tu neuvaríte, aj keď veľmi chcete."