„Po všetkých negatívnych veciach, ktoré sa mi v posledných rokoch stali, som si uvedomila, že človek nevie dňa ani hodiny, kedy sa mu všetko môže zrútiť. Snažím sa preto žiť tu a teraz a naplno.“ Lenka Košická (42) je presne ten typ ženy, ktorá je po každej bitke silnejšia. Je plná energie a nesmierne rada sa smeje.

Téma

​Vy ste sa narodili v Košiciach a voláte sa Košická, to je vtipná náhoda?
V podstate to nie je náhoda. Môj dedo bol novinár a volal sa Július Dziak. Narodil sa a žil v Košiciach, tak si zvolil umelecké prímenie Košický. Používal meno Július Dziak-Košický a takto naša rodina prišla k priezvisku.

Čiže súvisí to priamo s metropolou východu?
Áno, určite.

Aký máte vzťah k rodnému mestu, chodievate tam?
Samozrejme, mám tam rodinu z otcovej strany, chodievam za nimi tak často, ako sa dá. Dvakrát do roka určite.

Aj vaša mama, tiež herečka Lena Košická, sa presťahovala z Košíc sem na západ?
Áno, ale mama je rodená Bratislavčanka. Vyrastala na Klobučníckej, v centre mesta, takže je „echt“ Bratislavčanka. Po škole sa presťahovala do Košíc, otec mal prácu v televízii a ona angažmán v košickom divadle.

Dnes bývate v Ivanke pri Dunaji. Ako sa vám tam žije?
Veľmi dobre. Je to blízko pri Bratislave, kde som každý deň kvôli práci. V Ivanke je pokoj, jazero, príroda, les. Úžasné zázemie pre dcéru, ktorá sa môže venovať aktivitám, ktoré v meste nie sú až tak dostupné. Chodia sa s partiou bicyklovať, kúpať sa v jazere, na opekačky do lesa. Skrátka, užívame si všetky „dedinské“ vymoženosti. Aj komunita ľudí je menšia, lepšie sa poznáme.

Dcéra chodí do školy tam, či v Bratislave?
Už druhý rok navštevuje bilingválne gymnázium v Bratislave. Ale osem rokov chodila na miestnu základnú školu, čo bolo super, vďaka tomu má perfektnú partiu kamarátov, poznajú sa už od škôlky.

Tam je to dosť smotánkovo, nie? Má tam vilu aj Paľo Habera, Filip Tůma, Ján Ďurovčík, Dano Dangl, Andrej Bičan...
Ja to vôbec nevnímam ako smotánkovo, ale áno, bývajú tam viacerí známi ľudia. Najbližšie k nám je Dano Dangl. Ale veľmi sa nestretávame. Väčšinou na seba natrafíme pri prechádzke so psom.

Pochádzate z herecko-režisérskej rodiny, rozhodli ste sa byť herečkou. Zaujímalo by ma, ako ste vy ako dieťa vnímali profesiu rodičov?
Pre mňa to bolo prirodzené. Tým, že obaja pracovali v divadle, veľa času som tam s nimi trávila v zákulisí. Au-pairky vtedy nefungovali. Mala som síce úžasnú babičku, ktorá pomáhala, ale aj tak som bola často v divadle, či už na skúškach alebo večer na predstavení.

Keď to spätne hodnotíte, mali na vás rodičia čas?
Mala som šťastné detstvo, v mojich spomienkach sme spolu trávili veľa času, v lete predsa boli divadelné prázdniny. Mali sme storočnú drevenicu na Horehroní, tam sme trávili dva mesiace v horách a prírode.

Ako dieťa ste vnímali, že rodičia majú nie celkom bežné povolanie? Že nechodi...