Vedci tvrdia, že ľudstvo pochádza z Afriky, veriaci majú svoj raj a milovníci konšpiračných teórií sa spoliehajú na aktivitu mimozemšťanov. Ale načo chodiť až tak ďaleko do dávnej minulosti, keď mnohí ani netušia, odkiaľ pochádzajú ich nedávni predkovia spred troch alebo štyroch generácií? Optimisti sa nádejajú, že možno boli príslušníkmi nejakej vyššej spoločenskej vrstvy. Či je to pravda, to zrejme nikdy nezistia, no ešte stále majú šancu dozvedieť sa, kde približne žili ich praprapra..., pár tisíc rokov dozadu.

Odborník na genetiku človeka doc. RNDr. VLADIMÍR FERÁK, CSc. (79) tvrdí, že teoreticky má každý vo svojom rodokmeni nejakého šľachtica, že predkovia súčasných Slovákov žili pred niekoľkými tisícročiami v rôznych častiach Európy, výnimočne v Ázii a že dvaja ľudia, ktorých možno v istom zmysle pokladať za pramatku a praotca celého súčasného ľudstva žili v Afrike, no nikdy sa osobne nestretli. Prečo?

Téma

​

Niektorí ľudia dúfajú, že majú vo svojom rodokmeni aspoň nejakého predka s „modrou“ krvou...
Slováci väčšinou vedia, že nemajú medzi svojimi najbližšími predkami žiadnych šľachticov, hoci keby sa to vzalo rýdzo z geneticko-štatistického alebo demografického hľadiska a šli by sme dostatočne dozadu, tak by sme pravdepodobne v rodokmeni každého z nás nejakého šľachtica našli. Je to veľmi pravdepodobné, pretože každý mal pred x generáciami dve na x-tú predkov, takže aj pri pomerne malom počte generácií ide o veľmi veľké číslo. V takomto množstve predkov sa už asi nejaký ten aristokrat nájde. Samozrejme, že ho nedokážeme identifikovať analýzou DNA. Testami, ktoré sa nazývajú genografické, zisťujeme, odkiaľ sú konkrétni predkovia vyšetreného človeka, z ktorej geografickej oblasti pochádzajú. Lenže pod pojmom geografická oblasť sa myslí veľká oblasť, väčšinou v rámci Európy, ako je napríklad Balkán, Škandinávia, stredná Európa a podobne. Nemyslíme tým nejakú konkrétnu lokalitu, napríklad dolinu či dokonca dedinu v rámci Slovenska.

V škole sme sa kedysi učili, že naši predkovia boli Slovania. V posledných desaťročiach je najmä u českých susedov moderné byť potomkom Keltov. Ako to teda je?
V Česku je momentálne obrovská keltománia, k nám ešte zatiaľ veľmi neprenikla. Kelti žili v našich končinách niekoľko storočí, niet pochybností o tom, že zostala po nich značná časť ich genofondu, ale nedokážeme ju spoľahlivo identifikovať, pretože dostatočné množstvo analyzovaných vzoriek DNA, u ktorých by bolo jasné, že pochádzajú od Keltov, jednoducho nemáme k dispozícii. Takže keltský pôvod je do veľkej miery mýtus. Nepochybne, väčšina predkov každého z nás boli Slovania.

Ak si chce niekto dať zistiť pôvod, genetické korene, príde k vám a čo ďalej?
Nemusí k nám vôbec prísť. Potrebujeme od neho vzorku biologického materiálu, z ktorej by sme mohli extrahovať DNA a tú nám môže zaslať aj poštou. Teoreticky to môže byť akékoľvek tkanivo, ale v praxi najčastejšie používame výter z ústnej sliznice na odberovú tyčinku, ktorú záujemcovi pošleme aj s návodom na použitie. V bunkách, ktoré takýmto spôsobom získame, je DNA. Je to najjednoduchší spôsob získania DNA a na jej extrakciu z takéhoto výteru sú vyvinuté štandardné metódy. Ďalší krok závisí od toho, čo máme analýzou jeho DNA zistiť. Niekedy potrebuje iba zistiť, či iný konkrétny človek je jeho príbuzný: povedzme chce vedieť o niekom, kto má rovnaké priezvisko, či obidvaja zdedili toto priezvisko od spoločného predka, alebo sú len menovci bez genetickej príbuznosti. Oveľa častejšie však testom zisťujeme, z ktorej oblasti pochádzajú predkovia. Ak je to muž a zaujímajú ho predkovia v mužskej línii, analyzujeme DNA jeho chromozómu Y. Tento chromozóm sa totiž prenáša iba po mužskej línii, čiže z otca na všetkých jeho synov, z nich na ich synov a tak ďalej. Toto v genealógii platí aj smerom hore, takže každý má svoj Y chromozóm od svojho otca, tento od svojho a tak ďalej smerom dozadu. Takže v ktorejkoľvek predchádzajúcej generácii žil vždy jeden konkrétny muž, od ktorého všetci jeho mužskí potomkovia zdedili svoj Y chromozóm aj s jeho DNA. Na tejto DNA (práve ...