Historik profesor JAROSLAV ČECHURA (64) prešiel stohy archiválií a ťažko nájdeme povolanejšieho vedca, ktorý dokáže vtedajším ľuďom tak nahliadnuť do hláv. Okrem iného sa zaoberá životom obyčajných ľudí v stredoveku a ranom novoveku. A vyvracia mnoho mýtov o tom, ako si dnes údajný temný stredovek a ešte temnejšiu dobu rekatolizácie predstavujeme.

Téma

​

​Ako by som kedysi najlepšie uspel pri obyčajnom dievčati?
Najlepšie miesto na zbalenie dievčaťa bola krčma. A ideálny čas potom nejaká svadba. Takže, keď sa vám podarila takáto kombinácia, mali ste na polovicu vyhraté. Svadba bola pre celú obec veľký sviatkom, na ktorom sa zúčastnili všetci. A všetci sa pripili. Mravy boli počas svadobného veselia určite uvoľnenejšie.

To chodili ženy do krčiem?
Ženy boli pred päťsto rokmi oveľa samostatnejšie, než si predstavujeme. Pokojne si vyrazili na jedno. Nedávno som v archíve našiel sedliačku, ktorá ovdovela a s ôsmimi deťmi sama gazdovala na grunte, len to frčalo. Chlapa nepotrebovala. Až keď jej dorástol najstarší syn, prevzal statok po nej. Ženy boli emancipovanejšie, než sa predpokladá. A dokázali si samy vybojovať spravodlivosť. Podávali žaloby, súdili sa a len tak sa nedali. Mnohokrát opustili manžela a išli za iným chlapom.

Dobyvatelia teda neboli len muži?
Vôbec nie. Nemyslím si, že by si chlap ukázal prstom a dievča získal. Alebo že by mu ju zásadne vyberali rodičia, a tým sa to skončilo. Predstavte si dcéru sedliaka, ktorá ma za sebou grunt. Takže si môže vyberať, kto by jej so svojimi schopnosťami a trebárs aj majetkom konvenoval.

Brali si muži svoje vyvolené aj násilím?
Násilia na ženách bolo pomerne málo. Takéto prípady som našiel, ale skôr v mestách, v prostredí, kde bola väčšia hustota obyvateľov. Väčšinou bol sex dobrovoľný a sexuálne delikty boli často stíhané mierne. Podania, ktoré dávali priamo postihnuté ženy či ich matky, sa týkali väčšinou otehotnenia. Muži si ich potom buď zobrali, alebo platili alimenty. Jeden mladík sa napríklad stýkal so štyrmi ženami a všetky priviedol do iného stavu. Vzájomne sa poznali, a tak naňho podali žalobu. Dostal pol roka nútených prác, pričom knieža dokonca jeho trest zmiernil na polovicu. Tresty zvyčajne neprekračovali pol roka, ani za znásilnenie.

Argumentovalo sa na súdoch podobne ako dnes?
Veľmi podobne, ale rozdiel tam predsa len bol. Ľudia boli ďaleko pravdovravnejší a otvorenejší. Keď niekto niečo urobil, trebárs priviedol dievča proti jeho vôli do druhého stavu, osem z desiatich mužov sa hneď priznalo. Že by zatĺkali a zložito si vymýšľali, to nebolo zvykom.

Bolo to vierou?
Nielen tou. Vtedajší ľudia boli skutočnejší a neskazení civilizáciou. Zoberte si, koľko alternatívnych riešení sa dnes hľadá, aby sa niekto vykrútil z platenia daní.

Čo ak sa napriek všetkému žalovaný nepriznal?
Nútili ho k prísahe na Bibliu a musel kľačať pod krížom. To bolo pre všetkých také závažné, že k tomu došlo tak v jednom prípade zo sto. Keď tomuto niekto odolal, bol prehlásený za nevinného.

Prekážal súdom aj predmanželský sex?
To nebolo pre našich predkov nič také hrozné. Stačí si prejsť matriky poddaných a porovnať to s tým, kedy sa manželom narodilo prvé dieťa. Polovicu prvorodených detí podľa mňa počali pred sobášom. Keď sa pri vyšetrovaní pýtali, či bola žalovaná pri styku panna, väčšinou sa ukázalo, že nie. Napokon, veď o sexe sa hovorilo na poliach aj v krčmách a stávalo sa, že dvojica bez ostychu súložila za bieleho dňa niekde na poli bez toho, aby sa báli klebiet, alebo dokonca nejakého postihu. To sa zmenilo až v 19. storočí a kameň úrazu vidím najmä v krásnej literatúre. Národu potrebovali dať nejakých hrdinov. A taký hrdina predsa nebude páchať smilstvá! Toto podľa mňa dejiny strašne zmytologizovalo.

Boli ľudia z obdobia obrodenia takí puritánski?
Nie, podľa kníh sa určite nesprávali. Keď sa tu rozbiehal továrenský priemysel, každé treti...