Tento týždeň zverejnila Švédska kráľovská akadémia vied mená tohtoročných nositeľov Nobelovych cien. Ceny sú dotované 10 miliónmi švédskych korún a podľa tradície budú odovzdané 10. decembra, teda v deň výročia úmrtia švédskeho priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1896).
Medicína a fyziológia. Nobelovu cenu v tejto oblasti získala trojica vedcov: Sydney Brenner (Veľká Británia), Robert Horvitz (USA) a John E. Sulston (Veľká Británia). V zdôvodnení sa uvádza, že skúmali reguláciu apoptózy a v oblasti vývoja orgánov dosiahli významné objavy. S využitím hlísty Caenorhabditis elegans sa im podarilo precízne sledovať delenie a špecializáciu jednotlivých buniek od oplodnenej vaječnej bunky až po dospelé indivíduum. Ocenení vedci pritom identifikovali dôležité gény, ktoré regulujú vývoj orgánov a programovanú smrť buniek. Ich objavy majú veľký význam pre lekársky výskum a prehlbujú poznanie o vzniku celého radu ochorení. Výskumník Inštitútu molekulárnych vied v Berkeley, 75-ročný Brit Sydney Brenner dokázal, že rôzne mutácie môžu viesť k špecifickým génom a špecifickým efektom vo vývoji orgánov. O 15 rokov mladší britský vedecJohn E. Sulston, cambridgeský špecialista na vedecký výskum hlíst a červov, identifikoval prvú mutáciu génu, ktorý sa podieľa na procese apoptózy. Najmladší z laureátov, Američan Robert Horvitz (55) z Massachusettského Technologického inštitútu, preukázal, ako sa gény vzájomne ovplyvňujú v procese smrti buniek a dokázal, že podobné gény jestvujú aj u vyšších organizmov.
Fyzika. Nobelova cena putuje tento rok do rúk amerických vedcov Raymonda Davisa a Riccarda Giacconiho a japonského výskumníka Masatošiho Košibu. Osemdesiatsedemročný Davis pracuje na Pensylvánskej univerzite. Polovicu dotácie Nobelovej ceny si rozdelí so 76-ročným Košibom, ktorý pôsobí na univerzite v Tokiu. Druhú polovicu dostane 71-ročný Giacconi, riaditeľ inštitútu Associated Universities vo Washingtone. Davis a Košiba boli ocenení za svoje "priekopnícke práce v astrofyzike", v prvom rade za dôkaz kozmických neutrín. Giacconi dostal Nobelovu cenu za práce, ktoré viedli k objavu kozmických zdrojov röntgenového žiarenia. V zdôvodnení sa uvádza, že ocenení vedci rozšírili chápanie Slnka, hviezd, galaxií a supernov.
Raymond Davis skonštruoval úplne nový detektor neutrín, pomocou ktorého dokázal, že slnečná energia vzniká fúziou. Neutrína sú elektricky nenabité elementárne častice s pokojovou hmotnosťou rovnajúcou sa pravdepodobne nule. Z tohto dôvodu skoro vôbec nereagujú pri prechode hmotou. Aj človekom prejdú za sekundu miliardy neutrín bez toho, aby to zbadal. Masatoši Košiba skonštruoval gigantický detektor, pomocou ktorého dokázal, že mrak neutrín, ktorý 23. februára zasiahol Zem, pochádza zo vzdialenej explózie supernovy. Riccardo Giacconi objavil prvý zdroj röntgenového žiarenia za hranicami Slnečnej sústavy. Zistil, že reliktové žiarenie vesmíru tvorí röntgenové svetlo. Ďalej objavil röntgenové zdroje, ktoré podľa väčšiny astronómov skrývajú čierne diery. Giacconi skonštruoval prvé röntgenové teleskopy, ktoré umožnili ostrejšie pohľady do hlbín vesmíru, a významne prispel k rozvoju röntgenovej astronómie.
Chémia. Nobelovu cenu si tento rok rozdelia Američan John Fenn, Japonec Koiči Tanaka a Švajčiar Kurt Wüthrich. Trojica vedcov dostala renomované ocenenie za revolučné metódy analýzy biomolekúl, vrátane bielkovín. Tieto metódy umožňujú dokazovať prítomnosť proteínov, analyzovať a trojrozmerne ich zobrazovať. Objavy trojice vedcov "rozšírili chápanie životných procesov". Práca ocenených vedcov podľa akadémie umožňuje vývoj nových liečebných metód, zlepšenie kontroly potravín a včasné diagnostikovanie rakoviny prsníka a prostaty. Fenn a Tanaka vyvinuli metódy spektrálnej analýzy biologických makromolekúl. Wüthrich použil magnetickú rezonančnú spektroskopiu na určovanie trojrozmernej štruktúry biologických makromolekúl v roztoku. Pôsobiskom Johna Fenna (85) je univerzita v Richmonde. Koiči Tanaka (43) pracuje pre spoločnosť Šimacu v Kjóte. Šesťdesiatštyriročný Wüthrich pôsobí na Švajčiarskom technologickom inštitúte v Zürichu.
Ekonómia. Počet amerických laureátov zvýšia vedci Daniel Kahneman (68) a Vernon L. Smith (75), ktorí získali Nobelovu cenu za ekonómiu. Ocenení boli za prácu v oblasti psychologických a experimentálnych ekonomických vied. Od vzniku tohto vyznamenania v roku 1968 pôsobilo 37 z celkovo 49 držiteľov ocenenia na univerzitách v USA. Daniel Kahneman z Princeton University integroval do ekonomiky psychologický pohľad, najmä z hľadiska ľudského úsudku a rozhodovania v období neistoty. Vernon L. Smith z George Mason University položil základy v oblasti experimentálnej ekonomiky, v ktorej demonštroval dôležitosť alternatívnych inštitúcií.
Literatúra. Tohtoročným laureátom sa stal maďarský spisovateľ Imre Kertész. Akadémia v zdôvodnení vyzdvihla schopnosť autora literárne stvárniť krehkosť jednotlivca v barbarskom toku dejín. 72-ročný rodák z budapeštianskej židovskej rodiny, ktorý prežil pobyt v koncentračnom tábore Osvienčim, sa literárne venuje predovšetkým tématike holokaustu. V súčasnosti však pracuje na knihe Likvidácia, v ktorej upriamil pozornosť na obdobie spoločenských zmien v niekdajších štátoch sovietskeho bloku.