Poskytnutie vreckového pri služobnej ceste
Podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, § 14 zamestnávateľ musí alebo môže poskytnúť vreckové?
-- Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách zmenil od 1. júla 2002 charakter náhrady vreckové na nárokový -- podľa predchádzajúceho právneho stavu mala náhrada vreckové fakultatívny charakter; aj napriek fakultatívnemu charakteru sa však u zamestnávateľa náhrada vreckové považovala za daňový výdavok (§ 24 ods. 2 písm. j) zákona o daniach z príjmov) a vreckové sa u zamestnanca nepovažovalo za jeho príjem a nie je predmetom dane (§ 6 ods. 7 zákona o daniach z príjmov). Zamestnávateľ podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách popri nárokovej náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov (§ 4 písm. d/) pri zahraničnej pracovnej ceste je povinný poskytnúť zamestnancovi aj náhradu "vreckové" na krytie nepreukázaných potrebných vedľajších výdavkov (napr. výdavky menšieho rozsahu, ťažko dokladovateľné výdavky) a to od 5 % do 40 % stravného určeného podľa § 13 ods. 4. Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi na zahraničnej pracovnej ceste patrí vždy podľa § 4 písm. d) náhrada všetkých preukázaných (dokladom) potrebných vedľajších výdavkov, a okrem toho má zamestnanec nárok aj na náhradu vreckové. Vreckové je nároková paušálna náhrada, ktorú zamestnanec nevyúčtováva a ani nezdôvodňuje zamestnávateľovi jeho použitie. Na vreckové je zo zákona právny nárok, ale zamestnávateľ rozhoduje o sume vreckového. Zákon garantuje zamestnancovi vreckové minimálne v sume 5 % zo stravného, maximálna výška vreckového je zákonom ustanovená na sumu 40 % zo stravného. V rámci jedného zamestnávateľa sa môže vreckové poskytovať v rozdielnej výške pre rôznych zamestnancov alebo pre skupiny zamestnancov. Zamestnávateľ môže aj v rámci jednej pracovnej cesty priznať účastníkom tejto cesty rôznu výšku vreckového. Odporúča sa, aby poskytovanie vreckového bolo upravené vo vnútornej smernici zamestnávateľa. Tak isto môže byť stanovená iná výška vreckového pre jednotlivé časové pásma. Preukázané potrebné vedľajšie výdavky podľa § 4 písm. d) ako aj vreckové od 5 % do sumy 40 % ustanoveného stravného sa u zamestnávateľa považujú za daňový výdavok (§ 24 ods. 2 písm. j) zákona o daniach z príjmov) a vreckové sa u zamestnanca nepovažuje za jeho príjem a nie je predmetom dane (§ 6 ods. 7 zákona o daniach z príjmov). Vreckové sa vždy vypočíta zo stravného ustanoveného v § 13 ods. 4 tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že:
1. pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá mimo územia Slovenskej republiky do 6 hodín vrátane, sa vreckové počíta vždy zo sumy 25 % zo základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene ustanoveného podľa § 13 ods. 2 opatrením Ministerstva financií SR (napr. pri zahraničnej pracovnej ceste do Českej republiky vždy zo sumy 100 Kč - opatrenie MF SR č. 324/2002 Z. z.),
2. pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá mimo územia Slovenskej republiky nad 6 hodín až 12 hodín, sa vreckové počíta vždy zo sumy 50 % zo základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene ustanoveného podľa § 13 ods. 2 opatrením Ministerstva financií SR (napr. pri zahraničnej pracovnej ceste do Českej republiky vždy zo sumy 200 Kč -- opatrenie MF SR č. 324/2002 Z. z.),
3. pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá mimo územia Slovenskej republiky nad 12 hodín sa vreckové počíta vždy zo základnej sadzby stravného v inej ako slovenskej mene ustanoveného podľa § 12 ods. 2 opatrením Ministerstva financií SR (napr. pri zahraničnej pracovnej ceste do Českej republiky vždy zo sumy 400 Kč -- opatrenie MF SR č. 324/2002 Z. z.).