Zamestnanec študent
Náš zamestnanec začal študovať na vysokej škole (denne). Chce však vo svojom voľnom čase (v pracovných dňoch, prípadne v sobotu v organizácii, resp. doma ) naďalej u nás pracovať. Predpokladaný odpracovaný čas -- cca 100 hod. mesačne počas všetkých mesiacov v kalendárnom roku. Môžeme s ním uzatvoriť pracovnú zmluvu, v ktorej bude dohodnutá hodinová sadzba? Ide v tomto prípade o hlavný pracovný pomer? Má nárok na dovolenku? Ktoré poistné z jeho mzdy platí zamestnanec a ktoré zamestnávateľ?
-- Podľa Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá zmluvou medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V zmysle Zákonníka práce zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu. Z uvedeného vyplýva, že zamestnancom môže byť aj študent. V rámci flexibility v pracovnom práve je možné študenta zamestnávať napr. v pracovnom pomere na plný úväzok, v pracovnom pomere na dobu určitú, v pracovnom pomere na čiastočný úväzok a v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná plnenie bežných úloh vyplývajúcich z predmetu jej činnosti zabezpečovať svojimi zamestnancami, ktorých na ten účel zamestnáva v pracovných vzťahoch. Zamestnávatelia môžu len výnimočne na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárať s fyzickými osobami aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú vzťahmi doplnkovými a majú sa uzatvárať len výnimočne, ak ide o prácu:
* ktorej pravidelný výkon nemôže zamestnávateľ zabezpečiť v rámci vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a rozvrhnutia pracovných zmien tak, aby jej riadenie, sledovanie jej vykonávania a kontrola dodržiavania pracovného času boli účelné a hospodárne a
* ktorej výkon v pracovnom pomere by bol z hľadiska záujmov spoločnosti pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny z iných dôvodov. Právna úprava vzťahov vznikajúcich na základe dohôd je podstatne voľnejšia než v pracovnom pomere a vytvára pomerne široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti účastníkov tohto pracovnoprávneho vzťahu. To znamená, že fyzická osoba vykonáva dojednanú pracovnú činnosť alebo plní pre zamestnávateľa pracovnú úlohu samostatne v rámci podmienok dohodnutých v dohode. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Účastníci dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti) nemajú nárok napr. na dovolenku na zotavenie, na náhradu mzdy pri prekážkach v práci a iné. Tieto nároky im môžu vzniknúť, len ak to je v dohode o pracovnej činnosti výslovne dojednané. V takejto dohode však nemožno dojednať poskytovanie určitých nárokov za výhodnejších podmienok alebo vo väčšom rozsahu ako zamestnancom v pracovnom pomere. Zákonník práce už nerozlišuje hlavný a vedľajší pracovný pomer. Podľa terajšieho právneho stavu môže ísť o pracovný pomer na plný úväzok alebo pracovný pomer na čiastočný úväzok. Za predpokladu, že so študentom dojednáte pracovný pomer a ak študent -- zamestnanec splní podmienky ustanovené v § 101 Zákonníka práce, vznikne mu nárok na dovolenku na zotavenie. Ak so študentom bude uzatvorená len dohoda o pracovnej činnosti, táto podľa nášho názoru nezakladá účasť na nemocenskom poistení. Študent ani zamestnávateľ neplatí nemocenské poistenia ani dôchodkové zabezpečenie a zamestnávateľ ani zdravotné poistenie. Študent neplatí zdravotné poistení iba v prípade, ak je jeho príjem nižší ako 3 000 Sk, ak je príjem vyšší, príspevok na zdravotné poistenie platí. Čo sa týka príspevku na poistenie v nezamestnanosti, študent aj zamestnávateľ tento príspevok platí. Výkon práce na základe dohody o vykonaní práce účasť na nemocenskom poistení zamestnancov nikdy nezakladá. Poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie ani príspevok na poistenie v nezamestnanosti z dohody o vykonaní práce študent neplatí. Výnimkou je iba platenie poistného na zdravotné poistenie. Poznamenávame, že k jednotlivým odvodom bude možné konkrétnejšie sa vyjadriť až po dojednaní určitého pracovnoprávneho vzťahu.

Dôchodok pre cudzinca so slovenským občianstvom
Občan bývalej ČSFR, ktorý odpracoval v ČSFR 20 rokov, sa vysťahoval do NSR. Má nemecké aj slovenské občianstvo. Môže tento občan prispievať na dôchodkové poistenie v SR, aby splnil podmienky na poberanie starobného dôchodku na Slovensku?
-- Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (zákon) môžu byť na dôchodkovom zabezpečení dobrovoľne zúčastnené aj osoby zárobkovo činné v cudzine. Ich účasť na dôchodkovom zabezpečení vzniká na základe prihlášky na dôchodkové zabezpečenie, ktorú musia podať v pobočke Sociálnej poisťovne, a to najskôr od podania tejto prihlášky. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov osoba zárobkovo činná v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení v SR platí poistné na toto zabezpečenie vo výške 28 % z vymeriavacieho základu, ktorý si sám určí, najmenej však 4 000 Sk mesačne (§ 16 ods. 7 a 10 zákona č. 274/1994 Z. z.).

Dohody o pracovnej činnosti
Parlament schválil dňa 20. marca 2002 novelu zákona, ktorá bola v Zbierke zákonov publikovaná ako zákon č. 165/2002 Z. z. Nový Zákonník práce bol teda novelizovaný ešte predtým, ako vôbec nadobudol účinnosť. Novela nadobudla účinnosť spolu s celým zákonom 1. apríla 2002.
-- Novela Zákonníka práce sa opätovne vracia k inštitútu dohôd o pracovnej činnosti, ktoré chcel nový Zákonník práce pôvodne zrušiť. Nevracia ich však do pracovného práva definitívne, ale len na prechodné obdobie piatich rokov do 31. marca 2007. Inštitút dohody o pracovnej činnosti je obsiahnutý v novom § 226a Zákonníka práce. Dohodu o pracovnej činnosti môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou aj vtedy, keď predpokladaný rozsah práce nepresahuje limit 300 hodín. Na dohodu o pracovnej činnosti možno vykonávať prácu, ktorá neprekračuje polovicu určeného týždenného pracovného času, čiže limit 20 hodín týždenne alebo štyri hodiny denne. Na rozdiel od dohody o vykonaní práce, ktorá by sa mala uzatvárať (čo sa v praxi často nedodržiava) na jednorazový výkon práce, dohoda o pracovnej činnosti sa zväčša dojednáva na pravidelne sa opakujúce pracovné činnosti. Dohoda o pracovnej činnosti sa musí uzatvoriť v písomnej forme, inak je neplatná. Dohodu o pracovnej činnosti možno po novom uzatvoriť len na dobu určitú. V praxi sa táto dohoda uzatvára zväčša na jeden rok s tým, že každoročne sa obnovuje. Do 31. marca tohto roku bolo možné dohodu o pracovnej činnosti uzatvoriť aj na dobu neurčitú. Úplné znenie komentára k novele Zákonníka práce nájdete v májovej aktualizácii príručky Praktický sprievodca daňami.