Po niekoľkých vyhláseniach predsedu Demokratickej strany (DS) Ľudovíta Kaníka o tom, že ním vedená strana pôjde do volieb samostatne a do koalície vstúpi len v nevyhnutnom prípade, je určitým prekvapením po oznámení o tom, že 7. mája sa dosiahla dohoda lídrov DS a DÚ o spoločnom postupe, ba dokonca o vytvorení predvolebnej koalície. Ani jednej z partnerských strán veľa iných možností neostáva. Preferencie DS sa dlhodobo pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti (okolo 2 percent). Nesplnili sa teda nádeje na prekročenie päťpercentného prahu, spájané s výmenou Jána Langoša za Ľ. Kaníka a nepomohli ani mnohé nepochybne dobré idey, ktoré DS predniesla. Navyše DS si na slovenskej politickej scéne len ťažko môže nájsť "nosiča". KDH má vlastných osobností toľko, že bude mať problémy ich umiestniť na zvoliteľných miestach kandidátky. Ideovo prirodzené spojenectvo s SDKÚ tiež nie je možné: medzi lídrami ležia účty za Naftu Gbely. M. Dzurinda nemôže akceptovať Ľ. Kaníka ako partnera z osobných, ale ani politických dôvodov.
Ešte horšie je na tom DÚ, strana, na ktorú sa premenovala bývalá LDÚ. Tá nedosahuje ani 1 percento preferencií. Tomu zodpovedá záujem o spoluprácu s ňou, ktorý hlboko zaostáva za ambíciami predsedu strany Jána Budaja. Pokus "oživiť" značku DÚ je asi posledným pokusom o záchranu. Za ním cítiť snahu osloviť sympatizantov DÚ, ktorí majú pocit, že "liberáli" sú vysúvaní na okraj SDKÚ a potláčaní "kresťanmi" (a pohľad na kandidátku týmto pocitom nespokojnosti do značnej miery pomáha). Je vecou budúcnosti, či sa nádeje J. Budaja naplnia a exvoliči DÚ sa priklonia práve k nemu. Veď na výber majú dostatok iných strán, a to netreba ani hovoriť o tom, že strana má hendikep v podobe svojho lídra. J. Budaja nemožno označiť za bezproblémového politika tešiaceho sa podpore médií. Podľa niektorých kuloárovými informácií si však napriek tomu trúfa -- z prieskumov, ktoré si dal urobiť, vyplýva, že ho podporia 2 percentá voličov.
Vzhľadom na fakty je samozrejmé, že DS a DÚ nemôžu vytvoriť riadnu koalíciu -- nemajú šancu dosiahnuť 7 percent voličských hlasov. Do volieb teda pôjdu pod názvom Občianska kandidátka, na ktorej ponúknu miesta aj známym osobnostiam spoločenského života. Už teraz môžeme predpovedať, že práve od nich bude závisieť úspech "integračného pokusu". Zároveň však musíme povedať jedno: akokoľvek známe osobnosti nedokážu zdvihnúť preferencie, ak pre verejnosť nie sú dostatočne prijateľné osobnosti lídrov. Hrozí teda, že sa zopakuje situácia spred volieb v roku 1994 -- vtedy sa DS rozhodla ísť do nich samostatne, hoci z predvolebných prieskumov jednoznačne vyplývalo, že do parlamentu sa nedostane. Odmietla aj výzvy na stiahnutie sa z volieb s tým, že by požiadala svojich sympatizantov, aby podporili iné pravicové subjekty (KDH alebo DÚ). Výsledok poznáme -- z prerozdelenia jej takmer 4 percent hlasov najviac profitovalo HZDS. Možno práve to umožnilo V. Mečiarovi zostaviť vládu, ktorej následky (najmä v oblasti integrácie do EÚ a NATO) prácne odstraňujeme doteraz.
Ako sa vraví, nikto nie je natoľko malý, aby nemohol narobiť veľkú šarapatu.
StoryEditor