StoryEditor

Iránci rozhodujú v druhom kole volieb o obsadení 45 parlamentných kresiel

10.05.2024, 09:21
Autor:
TASRTASR

Svoj hlas v marcovom prvom kole odovzdalo dovedna 25 miliónov ľudí, čo predstavuje 41 percent oprávnených voličov. Podľa agentúry AP išlo o najnižšiu volebnú účasť od islamskej revolúcie v roku 1979.

Iránci v piatok rozhodujú v druhom kole volieb o obsadení 45 z celkových 290 parlamentných kresiel. Tie sa nepodarilo zaplniť už v marcovom prvom kole, v ktorom si väčšinu mandátov zabezpečili zástancovia tzv. tvrdej línie. Informuje o tom agentúra AP.

O zvyšných poslancoch rozhodujú voliči v 22 volebných obvodoch. Vyberajú si z 90 kandidátov, z ktorých 15 je považovaných za umiernených. V hlavnom meste Teherán sa bude napríklad rozhodovať o 16 poslancoch, pričom z celkových 32 tamojších kandidátov sú tam všetci zástancami tvrdej línie.

Konečné výsledky druhého kola sa očakávajú v pondelok, hoci sčítanie hlasov v menších z volebných obvodoch zrejme prebehne skôr.

Iránsky parlament zohráva pri riadení krajiny druhoradú úlohu. Rozhodujúce slovo vo všetkých dôležitých záležitostiach má najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorého v piatok ráno zachytila štátna televízia, ako hlasuje v druhom kole parlamentných volieb. Ľudí pritom vyzýval, aby taktiež prišli odvoliť, pričom tvrdil, že druhé kolo je rovnako dôležité ako prvé.

V marcovom prvom kole volieb získali zástancovia tvrdej línie až 200 z 245 kresiel, pričom tzv. umiernenejší politici obsadili zvyšných 45 kresiel. V súčasnom parlamente je 18 proreformných politikov a 38 ďalších považovaných za nezávislých.

Medzi zákonodarcami zvolenými v prvom kole volieb zároveň bolo len 11 žien. V končiacom parlamente je 16 žien. Druhé kolo sa koná v prípadoch, keď vo volebných obvodoch kandidáti nezískali predpísaných najmenej 20 percent hlasov.

Svoj hlas v marcovom prvom kole odovzdalo dovedna 25 miliónov ľudí, čo predstavuje 41 percent oprávnených voličov. Podľa AP išlo o najnižšiu volebnú účasť od islamskej revolúcie v roku 1979, pričom dovtedajšie minimum bola 42-percentná účasť z volieb v roku 2020.

Politici požadujúci zmenu režimu, známi ako tzv. reformisti, vo voľbách v podstate nemohli kandidovať. Tí, ktorí vyzývali na radikálne reformy či zanechanie teokratického systému vlády, boli buď zakázaní alebo sa ako kandidáti ani nezaregistrovali.

01 - Modified: 2024-05-20 09:17:14 - Feat.: - Title: Víťazom volieb v Dominikánskej republike sa stal úradujúci prezident, prisľúbil protikorupčné opatrenia 02 - Modified: 2024-05-20 09:05:53 - Feat.: - Title: Iránsky duchovný vodca určil dočasného nástupcu za prezidenta, ktorý zomrel pri páde vrtuľníka 03 - Modified: 2024-05-20 07:59:52 - Feat.: - Title: "My sme to neboli." Izrael odmieta zapojenie do smrti iránskeho prezidenta 04 - Modified: 2024-05-20 07:51:54 - Feat.: - Title: Lavrov označil Raísího za priateľa Ruska, Iránu kondoloval aj Hamas a húsíovci. Pakistan vyhlásil deň smútku 05 - Modified: 2024-05-20 05:37:06 - Feat.: - Title: Útoky na kandidátov v mexických komunálnych voľbách si vyžiadali osem obetí
menuLevel = 1, menuRoute = hn24, menuAlias = hn24, menuRouteLevel0 = hn24, homepage = false
20. máj 2024 13:05