V minulosti platil na území Slovenska (vtedy ešte Československa) trest smrti. Aj keď na území Česka sa popravy vykonávali do 50. rokov minulého storočia vo viacerých väzniciach, na Slovensku to bolo výlučne v Bratislave. Od roku 1945 do roku 1989 bolo v Česko-Slovensku popravených 1162 odsúdených.
Úplne posledný trest smrti bol vykonaný 8. júna 1989 v Bratislave, kde obesili Štefana Sviteka, známeho aj ako horehronský rozparovač, ktorý dva roky predtým sekerou zavraždil svoju ženu a dve dcéry.
Trest smrti bol oficiálne zrušený 1. júla 1990 a už nikdy nebol obnovený. Najvyšším možným trestom na Slovensku sa tak stal doživotný trest odňatia slobody. Ten v skratke nemá časové obmedzenie a väzeň musí zostať vo väzení do konca svojho života.
Väzeň sa však predsa len môže dostať na slobodu - po 25 rokoch môže požiadať o podmienečné prepustenie (to sa momentálne deje v prípade mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka), prípadne môže kedykoľvek požiadať o milosť prezidenta.
Je však nutné dodať, že k takémuto prepusteniu alebo omilosteniu v histórii Slovenska zatiaľ nedošlo. A to na rozdiel od Česka, kde prezidentskú milosť dostal Jiří Kajínek, ktorý bol odsúdený za dvojnásobnú nájomnú vraždu a preslávil sa sériou útekov z viacerých väzení.
V nasledujúcich riadkoch sme sa pozreli, ako vlastne doživotie na Slovensku vyzerá - za čo ho môže človek dostať, aké má podmienky vo väzení a aké osudy stretli desiatky ľudí, ktorí si ho odpykávajú?
Kto môže dostať doživotie
Nemysli si, že najvyšší trest môžeš dostať len vrah. Udeľuje sa aj za vlastizradu, teror, záškodníctvo, sabotáž, zločin proti ľudskosti či vojnový zločin. Jeho uloženie je podmienené tým, že nie je nádej na nápravu páchateľa trestom do 25 rokov.
Pokiaľ má páchateľ menej ako 18 rokov (a teda od 14 do 17 rokov), nemôže byť odsúdený na doživotie. Pre nich je maximálna stanovená hranica trestu 15 rokov.
Prvými odsúdenými na doživotie v našej krajine sa stali Ján Molnár s Ľuborom Masárom, ktorí si trest odpykávajú za znásilnenie a vraždu. V priebehu rokov sa k nim pridali ďalšie desiatky väzňov, ktorých systém označil ako nenapraviteľných.
Sú medzi nimi najslávnejšie mená mafiánskeho podsvetia či sérioví vrahovia. Spomeňme Mikuláša Černáka, nájomného vraha Alojza Komku či dnes už zosnulého sériového vraha a nekrofila Ondreja Riga. Podľa štatistickej ročenky Slovenskej republiky sa k 31. 12. 2022 nachádzalo vo väzeniach 61 ľudí odsúdených na doživotie.
Niektorí trest nezvládli
Svoj test si odpykávajú v ústavoch v Ilave, Leopoldove, Trenčíne a vo väznici v Banskej Bystrici. Nie každý sa však s najprísnejším trestom dokázal zmieriť. Ondrej Harvan, jeden z členov skupiny väzňov, ktorí ušli z Leopoldova a nechali za sebou niekoľko mŕtvych tiel dozorcov (viac sa o krvavom úteku dozvieš tu), sa v máji 1993 obesil v cele ilavskej väznice.
Ďalšou osobou, ktorá spáchala samovraždu, bol Marián Kočiščák. Ten v septembri 1999 v dome v obci Čab sekerou zabil svoju manželku a potom najmenej štyrikrát udrel do hlavy svojho 13-ročného syna. Z miesta odišiel v domnienke, že jeho obete sú mŕtve. Syn však útok prežil s ťažkými zraneniami. Niekoľko mesiacov po vynesení rozsudku sa Kočiščák vo väznici obesil.
Podmienky pre odsúdených
Väzni odsúdení na doživotie majú pridelenú celu s plochou 3,5 metra štvorcového. V nej nechýba posteľ, stôl, skriňa, elektrická lampa a rádio. Ubytovaní sú buď sami, prípadne vo dvojiciach. Fyzický kontakt s príbuznými je zakázaný, mimo cely sú prevádzaný väzenskou strážou a pracovať môžu len v areáli väzenia.
„Odsúdení na doživotie sú umiestnení v špecializovaných oddieloch, pričom aj všetky aktivity vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených. Ubytovaní sú na jedno a dvojlôžkových celách. Návštevy sú vykonávane spravidla bez priameho kontaktu,” opisoval v roku 2019 pre TASR riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Adrián Baláž.
Ako ďalej povedal, samotné zaobchádzanie za využitia osobitných metód, foriem a prostriedkov zaobchádzania pod dohľadom špecializovaného personálu je zamerané najmä na udržiavanie stabilného psychického stavu, potláčanie negatívnych prejavov v správaní, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho pohľadu na seba a na aktuálnu životnú situáciu.
„Návštevy sú vykonávane spravidla bez priameho kontaktu. Aj u tejto osobitnej kategórie odsúdených však môže dôjsť po splnení zákonných podmienok a dosiahnutia pozitívnych zmien u samotných odsúdených k zmierneniu niektorých obmedzení, či už sú to kontaktné návštevy, spoločné aktivity s odsúdenými, až po ich umiestnenie do kolektívu medzi ostatných odsúdených súdom zaradených v maximálnom stupni stráženia,“ dodal Baláž.
Môžu sa dostať na slobodu
Aj keď je trest doživotný, stále to nemusí znamenať, že odsúdená osoba sa nemôže dostať na slobodu. Pravidelne sa môžu pokúšať o udelenie prezidentskej milosti. Okrem toho po odpykaní 25 rokov za mrežami môžu požiadať o podmienečné prepustenie. Aj keď túto možnosť mali už viacerí, drvivá väčšina tak neurobila.
Medzi tými, ktorí to predsa len skúsili, boli najmä vrahovia, ktorí so svojou žiadosťou neuspeli. Boli medzi nimi Tibor Polgári (masový vrah, strojca úteku z väzenia v Leopoldove), Ľubor Masár (spolu s Jánom Molnárom v roku 1990 na rakúskej diaľnici znásilnil Holanďanku a zranil jej manžela) a Ondrej Rigo (dnes už zosnulý nekrofil, začiatkom 90. rokov zavraždil a po smrti sexuálne zneužil 8 žien vo veku od 23 do 90 rokov a štrnásťročného chlapca).
Okrem nich to boli ešte Viliam Hauser a Róbert Matta. Tí spoločne zavraždili vietnamskú rodinu vrátane tehotnej ženy a dvojročného dieťaťa, pričom obete zastrelili samopalom a dieťa udusili vankúšom. Následne vylúpili aj ich rodinnú firmu v Bratislave. Aktuálne o podmienečné prepustenie požiadal aj bývalý mafiánsky boss Mikuláš Černák.
