Desiatky vodičov sa denne dostávajú do krízových situácií. Slovenská asociácia odťahovacích spoločností zasahuje denne priemerne až 78-krát a podľa štatistík poskytla minulý rok odťahovacie práce skoro 28-tisíc ľuďom a odtiahla vyše tisíc áut.

Čo je teda príčinou nehôd? Krízové situácie zapríčiňujú podľa riaditeľa Školy šmyku Tempus SuperDRIVE Petra Krištína najmä tri základné chyby vodičov: nepozornosť alebo nevenovanie sa jazde, nedodržanie rýchlosti, ktorá je primeraná podmienkam jazdy a nedodržanie bezpečnej vzdialenosti.
Podľa Jozefa Drahovského, ktorý sa venuje analýzam dopravných situácií, má na vznik dopravných nehôd výrazný vplyv aj  stav cestnej infraštruktúry a na základe štatistických údajov príčin dopravných nehôd boli u nás definované aj kritické nehodové lokality.

Teoreticky možno mnohí vedia, ako by sa mali v krízovej situácii zachovať, ale v praxi to podľa inštruktora SuperDRIVE Mariána Čabáka dokážu len málokedy. Ak sa chceme vyhnúť nehodám a v čo najvyššej miere eliminovať ich následky, je dôležitá prax.  „Je nevyhnutné, aby si každý sám nielen vyskúšal, ale aj natrénoval, ako správne reagovať,“ zdôrazňuje inštruktor. „Keď sa človek zľakne, reaguje a koná podvedome a stráca schopnosť riešiť situáciu rozumom a odporúčaným postupom. Zmeniť sa to dá skutočne len tréningom.“

V Európe zomrie na cestách asi 35-tisíc ľudí ročne, čo predstavuje v priemere 95 ľudí za deň. V celosvetovom meradle to predstavuje približne 10 percent všetkých úmrtí na cestách. Ak sa pozrieme na čísla v rámci SR, tak za minulý rok to bolo 345 ľudí, čo je takmer 1 osoba za deň.

Na základe štatistík je príčina  v drvivej väčšine na strane človeka, prípadne zlej cestnej infraštruktúry. Aktívne a pasívne bezpečnostné prvky v automobiloch sa zdokonalili natoľko, že v súčasnosti je to práve človek a spôsob jazdy, kto je hlavnou príčinou vzniku dopravnej nehody.

Vedeli ste, že riziko smrteľnej dopravnej nehody je na cestách s jedným jazdným pruhom v jednom smere (bežné cesty u nás) štyrikrát väčšie ako na diaľniciach?
Veľká Británia má najbezpečnejšie diaľnice a cesty s dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere. Z hľadiska rizikovosti sú diaľnice, ako aj cesty s dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere na Slovensku hodnotené ako najrizikovejšie v rámci Európy.

Čo teda robiť, ak sa do krízovej situácie dostanete? Najväčším nepriateľom je podľa odborníkov strach. Keď sa človek zľakne, reaguje a koná pudovo a podvedome. „Činnosť tela v priebehu 1 až 3 sekúnd riadi podvedomie v hlboko zakotvenom pude sebazáchovy každého jedinca,“ vysvetľuje Čabák. Krízová situácia sa okrem zvýšeného tepu a strachu vyznačuje:

–  kŕčovitým konaním všetkých pasažierov,
– napnutím celého tela,
– zapretím sa do volantu a pedálov,
– stratou schopnosti riešiť situáciu rozumom a odporúčaným postupom

Základných predpokladov, ako zvládnuť krízovú situáciu, je niekoľko. Najoverenejším je vyskúšať si „riziko“ na vlastnej koži a overiť aj svoje vlastné možnosti a reakcie napríklad v škole šmyku. Na cestách vám pomôže aj pár nasledujúcich rád:

– seďte za volantom správne – ak sa neviete úplne vystrieť, hrozia vám zbytočne ťažké poranenia
– použite všetky dostupné bezpečnostné systémy (pásy, ABS, ESP, BAS, dobré pneumatiky, dobrý technický stav vozidla,...)
– skúste svoju schopnosť krízovo brzdiť (polovica vodičov nedokáže naplno využiť brzdový potenciál svojho auta)
– držte volant a narábajte s ním správne  (mnoho vodičov má vôbec problém správne a rýchlo rúčkovať na volante)

Pripravené v spolupráci s: