1/7Čomu by sa mali vodiči pri jazde počas búrky, intenzívneho dažďa alebo krupobitia vyhnúť?FOTO: HN/Radoslav Petrík
2/7Prívalový dážď a zaplavené miesta – V prípade prudkých prívalových dažďov, ak to situácia dovoľuje, je ideálne preparkovať vozidlo na nejaké vyvýšené miesto, kde je najmenší predpoklad zaplavenia auta. V prípade zaplavenej časti cesty, napríklad v podjazde, je absolútne nevyhnutné overiť si hĺbku vody pred tým, ako sa vôbec pokúsite o jej prejazd. Ak to situácia dovoľuje, je nutné ísť pomalou rýchlosťou a nevytvárať teda pred sebou vlnu, ktorá by zdvihla hladinu a mohla spôsobiť škody na vozidle. Ak hĺbka vody dosahuje nástupnú výšku vozidla, prejazd je už možné označiť za nebezpečný. „Hrozí nasatie vody do spaľovacieho priestoru motora,“ upozorňuje Vladimír Guštafik zo spoločnosti Business Lease Slovakia.
Takáto jazda môže vozidlu spôsobiť rozsiahle poškodenia, ktoré vám z peňaženky vytiahnu nemalú čiastku peňazí, prípadne bude vozidlo odkázané na prakticky kompletnú výmenu motora alebo bude u starších kúskov už samotná oprava dokonca prevyšovať jeho hodnotu. „Pokiaľ v takýchto prípadoch nie je možné z miesta zatopenia vozovky s vozidlom bezpečne odísť či vycúvať, je nutné okamžite zastaviť vozidlo a vypnúť motor, čím sa škody na vozidle minimalizujú,“ radí Guštafik. Nezabúdajte tiež, že ak dôjde k poškodeniu vozidla pokusom o takýto prejazd zaplavenej časti cesty, kde je zjavné, že hrozí zaplavenie vozidla, takéto škody nie sú kryté nielen povinným zmluvným poistením (klasické PZP), ale ani havarijným poistením. FOTO: Facebook/Martin Chren - Starosta Ružinova
3/7Aquaplaning – Jazda v plnej rýchlosti na zaplavenej ceste z prívalového dažďa je nebezpečná aj kvôli hroziacemu aquaplaningu. Ten hrozí už pri rýchlosti od 80 km/h, pričom prichádza bez akéhokoľvek varovania. Aqaplaning je v podstate pomenovanie straty priľnavosti pneumatík k asfaltu, ktorú spôsobuje nedostatočné odvádzanie vody kanálikmi v pneumatikách a teda vysoká rýchlosť na mokrej vozovke. „V prípade, že vodič vbehne v plnej rýchlosti do takejto naplavenej vody alebo veľkej mláky, vozidlo sa môže stať neovládateľné,“ upozorňuje Guštafik. Aquaplaningu je preto dobré sa vyhnúť jazdou mimo vyjazdených koľají alebo miest, v ktorých stojí voda. „Ideálne je prejsť jednou stranou vozidla po nezaliatej časti vozovky a určite znížiť rýchlosť,“ vysvetľuje. Ak však už hrozí, že sa aquaplaningu nevyhnete, alebo cítite, že vozidlo sa stáva neovládateľným, je potrebné ubrať plyn, prípadne stlačiť spojku. „Prudkému brzdeniu či manévrom sa podľa možností vyhnite, keďže vozidlo v tom čase už nemusí mať na niektorom kolese alebo kolesách dostatočný kontakt s vozovkou a vozidlo sa stane neovládateľným,“ radí Guštafik. Skočenie na brzdu teda celú situáciu môže ešte výrazným spôsobom zhoršiť, odporúčame taktiež nepoužívať počas dažďa tempomat (ani adaptívny), nakoľko musí mať pre zaistenie bezpečnosti vodič možnosť okamžite korigovať rýchlosť jazdy povolením plynu.FOTO: TASR
4/7Valiaca sa voda – Prasknuté potrubie – či ešte horšie rozvodnená rieka alebo pretrhnutá hrádza – môže skončiť valiacou sa vodou, ktorá berie všetko so sebou. V takomto prípade je najdôležitejšie chrániť vlastné zdravie, pretože hrdinské úniky vozidlom z valiacej sa vody môžu skončiť tragicky. Ak sa dostane do situácie, že vozidlo je vplyvom prúdu vody už neovládateľné, je potrebné okamžite vozidlo opustiť. Okrem toho, voda môže spôsobiť aj podmytie koreňov stromov a zapríčiniť tak ich pád. Aj preto je nevyhnutná maximálna opatrnosť a nevystavovanie sa vedome riziku. „Pokiaľ je aj stojace vozidlo zaliate vodou tak, že sa pod vodu dostal aj motor vozidla, neodporúča sa po opadnutí vody motor štartovať, nakoľko môže prísť k jeho poškodeniu. Vozidlo je potrebné odtiahnuť do servisu a nechať ho dôsledne skontrolovať a odborne vysušiť,“ dodáva Guštafik. FOTO: Marek Kmeť
5/7Búrka a krupobitie – Ak sa dážď zmenil na intenzívnu búrku až krupobitie, nesnažte sa zvyšovať rýchlosť v snahe byť čo najskôr „mimo dosah mraku“ alebo v cieli cesty. „Prudký dážď zhoršuje nielen stav vozovky a ovládateľnosť vozidla, no znižuje aj viditeľnosť. A to nielen oproti idúcich vozidiel, ale aj tých pred vami či za vami, čím sa znižuje čas na vhodnú reakciu v prípade náhlej udalosti na ceste. Preto pri vyššej rýchlosti výrazne rastie riziko nehody. Ak začnú padať krúpy a na ceste zostanú nánosy ľadových kúskov, pri vyššej rýchlosti môžete v prípade letných pneumatík dostať šmyk s nedozernými následkami. Vždy preto prispôsobte rýchlosť stavu vozovky. Znížením rýchlosti taktiež znižujete riziko poškodenia karosérie alebo čelného okna od padajúcich tvrdých ľadových kúskov. Pozor aj na silný vietor, ktorý môže znížiť stabilitu vozidla a dostať vás až do šmyku. Kritické sú najmä úseky na mostoch, pri vchádzaní a vychádzaní spoza protihlukových stien alebo pri predbiehaní kamiónov. Myslite na to – obe ruky majte pevne na volante, nárazy vetra jemne korigujte volantom, znížte rýchlosť a zvýšte pozornosť. FOTO: TASR
6/7Osvetlenie, na ktoré mnohí zabúdajú – Pri letných lejakoch alebo búrkach je nevyhnutné myslieť aj na osvetlenie vozidla. Mnohí vodiči však túto povinnosť (ktorú im ukladajú aj pravidlá cestnej premávky) absolútne ignorujú a aj počas intenzívnych búrok jazdia iba s denným svietením. Najväčším problémom je, že vodiči vás dostatočne nevidia nielen z prednej časti, ale najmä z tej zadnej. Aj pri automatickom dennom svietení od výroby totiž moderné vozidlá často vôbec nerozsvecujú koncové svetlomety a vaše vozidlo je teda absolútne neosvetlené. Prepnite preto vždy manuálne denné svetlá na stretávacie, prípadne aktivujte i hmlovky. „V prípade, ak je intenzita lejaku a krupobitia skutočne vysoká, znížte rýchlosť na minimum, zapnite svetlá výstražného znamenia a podľa možnosti zaparkujte vozidlo na najbližšom bezpečnom mieste mimo vozovky,“ radí Vladimír Guštafik. Poslúžiť môžu čerpacie stanice, nikdy však nezastavujte pod mostom priamo na diaľnici, ohrozíte tak seba i ostatných účastníkov cestnej premávky. Následky môžu byť fatálne. FOTO: HN/Radoslav Petrík
7/7Poistka riziko nepokryje – Škody na vozidle spôsobené prírodnými živlami, teda aj škody spôsobené vodou, búrkou, vetrom a podobne, vie zmierniť havarijné poistenie. Dokonca niektoré poisťovne poskytujú dodatočné pripoistenia k povinnému zmluvnému poistenie, v ktorých sú kryté niektoré špecifické riziká súvisiace s počasím, ktoré v posledných rokoch veľmi často ukazuje svoju odvrátenú stránku a silu. V prípade havarijného poistenia dostanete náhradu vo výške nákladov na opravu vozidla po odrátaní dohodnutej spoluúčasti. Pozor však, ak ste išli vedome do rizika alebo ste neprispôsobili jazdu stavu vozovky, prípadne k nehode prispel zlý technický stav vozidla. Vtedy môže poisťovňa poistné plnenie aj krátiť, prípadne úplne odmietnuť. Napríklad pri škode vzniknutej aquaplaningom bude poisťovňu zaujímať aj stav pneumatík. V prípade vzniku poistnej udalosti pri brodení cez zaplavený terén sa zas poisťovňa bude pýtať, za akých okolností k poistnej udalosti došlo. Ak ste išli vedome do rizika a vošli vozidlom do zaplavenej časti vozovky či terénu, tak by vám poisťovňa mohla aj napriek havarijnému poisteniu krátiť až odmietnuť poistné plnenie. FOTO: KR HaZZ v Žiline