Sedem chybných vodičských návykov: Tieto prezradia, že ste za volantom začiatočník

2/7Držanie volantu? Ako z učebnice z roku 1980 – Jeden z najočividnejších znakov začiatočníka je po nahliadnutí do interiéru držanie volantu v pozícii „o desať dve“, ktorú učili odborníci v autoškole pred desaťročiami. Moderné bezpečnostné štandardy však odporúčajú skôr pozíciu „trištvrte na tri“, kde sa ruky nachádzajú v nižšej polohe. Táto zmena nie je len módny výstrelok alebo chtíč naučiť vodičov niečo iné, zbytočné. V prípade aktivácie airbagu je totiž táto „nová“ pozícia držania volantu bezpečnejšia a poskytuje i lepšiu kontrolu nad vozidlom. V podstate je možné prekrížiť ruky a otočiť volant o 200 stupňov bez toho, aby ste vôbec museli ruky nejako prekladať. Problematická je mnohokrát aj sila úchopu – veľa vodičov drží volant auta, akoby sa báli, že im počas jazdy niekam ujde. Správne držanie by malo byť uvoľnené, ale zároveň stále kontrolované a najmä oboma rukami. Príliš pevný úchop vedie k rýchlejšej únave a horšej citlivosti na správanie vozidla. Uvoľnenejším držaním volantu predídete únave a kŕčom v rukách a zároveň budete oveľa lepšie „cítiť“ informácie, ktoré vám automobil cez volant posiela. Zabudnite na držanie volantu v štýle „Supermana“ s jednou rukou v hornej časti, kedy nemáte možnosť rýchlej reakcie na dianie v premávke, nehovoriac o hrozbe zranenia v prípade vystrelenia airbagu. Dôležité je určite tiež osvojiť si správne sedenie za volantom, kedy sa jedna ruka položená na volante v hornej časti využíva, no iba na zvolenie pozície za volantom. Vystretá ruka položená na vrchnej časti volantu (zápästie na venci) značí, že máte dostatočne blízko sedadlo alebo volant a budete vedieť vozidlo rýchlo a spoľahlivo ovládať. K tomu však treba pridať vhodne nastavený sklon operadla a zároveň dbať na to, aby ste nemali nohy po vyšliapnutí brzdy/spojky vystreté v kolene.  Nohy musia byť vždy mierne pokrčené, inak hrozí, že si ich pri nehode a zapretí sa do pedálov zraníte. Výšku sedadla si nastavte tak, aby ste dobre videli na dianie v premávke i budíky pred sebou – pomôže päsť položená na temene hlavy, ktorá by mala presne zapadnúť medzi strop a vašu hlavu. Pochopiteľne, pri dodávkach alebo priestrannejších autách sa toto aplikovať zrejme nedá. Nevynechajte ani hlavovú opierku, neslúži na oddych ale bezpečnosť pri náraze. Hlava by mala smerovať do jej stredu.FOTO: Pixabay

3/7Spoliehanie sa len na brzdový pedál – Motorové brzdenie je jednou z najdôležitejších techník, ktorú si mnohí začiatočníci (ale aj pokročilí) často nikdy neosvojili. Týka sa to pritom nielen manuálnych prevodoviek, ale aj majitelia automatov môžu využívať motorové brzdenie preradením do nižších stupňov alebo aktiváciou športového režimu. Táto technika nielen šetrí brzdové kotúče a platničky, ale poskytuje aj stabilnejšie a predvídateľnejšie spomaľovanie pred križovatkou a najmä pri klesaní.  Typická chyba začiatočníkov je totiž „jazda na brzde“ v dlhších zjazdoch alebo v kolónach. Neustále svietiace brzdové svetlá zavádzajú ostatných účastníkov dopravy a vedú tiež k predčasnému opotrebeniu brzdového systému alebo dokonca k jeho prehriatiu. Skúsený vodič využíva kombináciu motorového brzdenia, predvídavej jazdy a správneho načasovania brzdných manévrov. Rovnako problematické je prudké brzdenie v situáciách, ktoré si vyžadujú plynulé spomalenie. Nedostatok predvídavosti vedie k nepríjemným trhnutiam pre pasažierov a zbytočnému opotrebeniu bŕzd, rovnako ako k „stresu“ pre ostatných vodičov, keď vozidlo pred nimi začne zrazu prudko brzdiť. Profesionálny prístup zahŕňa plynulé a včasné spomaľovanie, ktoré je komfortné pre všetkých v aute i ostatných účastníkov cestnej premávky.FOTO: HN/Radoslav Petrík

4/7Neznalosť optimálnych otáčok a práca s prevodovkou – Možno najväčší rozdiel medzi začiatočníkom a pokročilým vodičom spočíva v chápaní fungovania prevodovky a optimálnych otáčok motora. Mnoho vodičov s manuálnou prevodovkou jazdí v nesprávnych prevodových stupňoch, čo vedie k vyššej spotrebe paliva, predčasnému opotrebeniu spojky/prevodovky, motora a horšej jazdnej dynamike. Typické sú dve extrémne chyby – jazda na príliš vysokom prevode pri nízkych rýchlostiach, kde sa motor doslova „dusí“, prípadne naopak jazda na nízkych prevodoch pri vyšších rýchlostiach, čo zbytočne zvyšuje spotrebu a ženie motor bezdôvodne do vysokých otáčok.  Skúsený vodič dokáže porozumieť motoru a vzniknutej situácii na ceste, na základe čoho zvolí vhodný prevodový stupeň. Ak chcete zrýchľovať, je nutné často podradiť a až následne vyžadovať od motora poskytnutie výkonu. Naopak, pri pozvoľnej jazde na rovinke s nízkym zaťažením motora je vhodné voliť vyššie stupne. Majitelia automatických prevodoviek zasa často nevedia, že môžu ovplyvniť prácu prevodovky využívaním manuálneho režimu alebo rôznych jazdných programov, ktoré automobilka v modeli ponúka. Namiesto toho jednoducho „šliapu na plyn“ a nechávajú všetko na elektronike, čo nie je vždy optimálne riešenie. Najmä pred predchádzaním je vhodné ešte pred odštartovaním manévra podradiť (manuálne alebo voľbou športového režimu), čo vám poskytne lepšie zrýchlenie a reakcie motora na plyn. Celý manéver tak zaberie menej času, čo je pozitívne pre vás i vodiča, ktorého na vozovke predchádzate.FOTO: Pixabay

5/7Zrkadlá ako dekorácia – Spôsob používania spätných zrkadiel okamžite odhaľuje úroveň vodičových zručností, respektíve ich nepoužívanie. Začiatočníci sa do spätných zrkadiel (či už vonkajších alebo vnútorného) totiž pozerajú iba pred vykonaním konkrétneho manévra, zatiaľ čo skúsení vodiči majú neustály prehľad o svojom okolí. Pravidlo „každých päť sekúnd skontroluj okolie“ nie je školská teória, ale životne dôležitá praktická zručnosť a odporúčanie nejedného odborníka. Veľakrát stretávame na cestách vodičov, ktorí absolútne netušia, čo sa deje okolo nich. Ak sa napríklad „zabudnú“ v strednom alebo ľavom pruhu v úseku, kde by mali využívať voľný pravý pruh (diaľnica) a jemne ich „prebliknete“ pre uvoľnenie pruhu, často si vás vôbec nevšimnú. Sústredia sa iba na svoju jazdu, pozerajú výhradne vpred, ani na moment neodvrátia zrak inde a robia tak veľkú chybu, ktorá môže končiť nešťastím.  Časté je i nesprávne nastavenie zrkadiel. Väčšina vodičov nastaví bočné zrkadlá tak, aby v nich videli veľkú časť svojho auta, čo je však v praxi neefektívne. Optimálne nastavenie totiž eliminuje mŕtve uhly – bočné zrkadlá by mali byť nastavené tak, aby sa vozidlo opúšťajúce vnútorné spätné zrkadlo okamžite objavilo v bočnom zrkadle. Ideálne teda je, keď vo vonkajších spätných zrkadlách vidíte len menší kúsok svojho auta, zvyšok môže „zaberať“ premávku okolo vás a pomôcť vám zlepšovať prehľad. Problematický je potom tiež čas venovaný kontrole zrkadiel – začiatočníci sa do spätných zrkadiel (bez rozdielu či vonkajších alebo vnútorného) pozerajú len na zlomok sekundy, čo zväčša nestačí na dôkladné vyhodnotenie situácie. Skúsený vodič potrebuje jednu až dve sekundy na správne posúdenie rýchlosti, vzdialenosti a zámeru ostatných vozidiel, aby im svojim plánovaným manévrom neskrížil cestu. Doslova.FOTO: Pixabay

6/7Parkovanie výhradne s pomocníkmi – Moderné parkovacie systémy sú v súčasných vozidlách užitočným pomocníkom, ktorí robí parkovanie oveľa jednoduchším, precíznejším a v niektorých prémiovejších kúskoch dokonca úplne bez námahy. Ale spoliehanie sa výlučne na technológie môže prezrádzať nedostatok základných zručností, čo sa vám v praxi nemusí vyplatiť. Skúsený vodič dokáže zaparkovať kdekoľvek len s využitím zrkadiel a priestorovej predstavivosti, zatiaľ čo začiatočník bez senzorov a kamier často „kapituluje“.  Paralelné parkovanie je často klasickým testom vodičskej techniky a zručností. Začiatočníci mnohokrát začnú manéver z nesprávnej pozície, nesprávne otáčajú volantom alebo si nevedia poradiť s korekciami. Chýba im pochopenie geometrie pohybu vozidla a schopnosť využívať referenčné body na vlastnom aute a v okolí. Výsledkom je, že na miesto nedokážu zaparkovať vôbec alebo vo výsledku stoja tak, že prekážajú iným vodičom alebo chodcom/cyklistom. Ďalším problémom sú neisté manévre v tesných priestoroch, napríklad v podzemných garážach. Začiatočník nevie presne odhadnúť rozmery svojho vozidla a potrebný priestor na manévrovanie, čo vedie k zdĺhavému a stresujúcemu parkovaniu. Nehovoriac o hrozbe poškodenia vozidla (svojho alebo i cudzieho), prípadne diskov kolies. FOTO: Pixabay

7/7Reagovanie namiesto predvídania – Najdôležitejší rozdiel medzi začiatočníkom a pokročilým vodičom spočíva taktiež v schopnosti predvídať vývoj dopravnej situácie na cestách. Začiatočníci iba reagujú na to, čo sa práve pred nimi deje, zatiaľ čo skúsení vodiči „čítajú“ dopravu a pripravujú sa na to, čo sa pravdepodobne stane alebo by sa stať mohlo. Sú teda pripravení a v krízovej situácii dokážu rýchlejšie i lepšie zareagovať. Nestrácajú totiž kľúčové sekundy tým, že začnú situáciu vyhodnocovať až keď k nej reálne dôjde.   Táto schopnosť sa pritom prejavuje v každodenných situáciách. Skúsený vodič vie, že auto pred ním začne brzdiť ešte skôr, než sa rozsvietia brzdové svetlá – podľa vzdialenosti k vozidlu pred ním, charakteru cesty alebo správania sa vodiča. Dokáže predpovedať správanie chodcov a cyklistov na základe ich pozície a orientácie tela, čo môže vo výsledku zachrániť nejeden život. Začiatočníci, okrem neschopnosti správne predvídať a vopred sa pripravovať na vznik situácie, nevedia taktiež správne načasovať svoje plánované manévre. Preraďujú sa v nevhodných chvíľach, nesprávne odhadujú vzdialenosť pri predbiehaniach a nevedia „komunikovať“ s ostatnými vodičmi pomocou pozície vozidla a signalizácie zámerov. Výsledkom môže byť zhoršená plynulosť premávky, v horšom prípade vznik nebezpečných situácií alebo dokonca kolízií.FOTO: Pixabay

8/7Ignorovanie „jazyka“ ostatných vodičov – Posledný, ale nemenej dôležitý návyk sa týka komunikácie na ceste. Začiatočníci často nevnímajú signály, ktoré im ostatní vodiči posielajú prostredníctvom spomínanej pozície vozidla, rýchlosti alebo dokonca svetelnej signalizácie. Rovnako nevedia sami posielať jasné signály o svojich zámeroch, čo môže viesť k zmätkom a zlým vyhodnoteniam situácií.  Typickým príkladom je nesignalizovanie zámeru dostatočne vopred alebo naopak, jazda s blikajúcou smerovkou bez následného manévru. Začiatočník zapne smerovku a okamžite mení pruh, zatiaľ čo skúsený vodič počká na reakciu ostatných – spomalenie vozidla za ním alebo vytvorenie priestoru – a až následne začne meniť jazdný pruh. Veľa vodičov si neuvedomuje, že aktivácia smerovky sa nerovná automatickej prednosti v jazde.  Problematické je aj nesprávne využívanie svetlometov na komunikáciu. Skúsený vodič vie, kedy a ako použiť krátke bliknutie na poďakovanie alebo upozornenie, zatiaľ čo začiatočník tieto jemné formy komunikácie neovláda alebo ich nesprávne interpretuje. Ak sa mu pošťastí a niekto na neho zabliká, často vôbec nevie, o čo vlastne ide. Zostane zmätený a môže svoju pozornosť odvádzať od vedenia vozidla, čím vystavuje riziku seba i ostatných.FOTO: Pixabay