Tomuto sa v aute s manuálnou prevodovkou určite vyhnite. Inak ju privediete do hrobu

2/7Tichý zabijak prevodovky – Jeden z najrozšírenejších a zároveň pre techniku najzákernejších návykov, ktorý má mnoho vodičov, je ruka odložená na radiacej páke. Môže sa to zdať absurdné, no realita je taká, že váha vašej ruky, aj keď sa vám zdá zanedbateľná, vytvára konštantný tlak na celý radiaci mechanizmus. Tento tlak sa prenáša cez radiacu páku na tiahla a odtiaľ na vidlice prevodovky. Dlhodobé dôsledky môžu byť naozaj vážne. Synchronizačné krúžky sa takýmto vplyvom opotrebovávajú nerovnomerne, čo vedie k ťažšiemu radeniu, „škrabaniu“ pri preraďovaní alebo dokonca nemožnosti zaradiť určitý prevodový stupeň. Prevodový olej sa zahrieva viac než je normálne, čo následne zhoršuje jeho mazacie vlastnosti. Riešenie: Ruky patria na volant, preto ich tam mimo radenia prevodových stupňov udržiavajte. Ak potrebujete zmeniť prevodový stupeň, jednu ruku rýchlo presuňte na radiacu páku, vykonajte preradenie a vráťte ju späť na volant. FOTO: Pixabay

3/7Spojka pod tlakom – Ak stojíte na križovatke alebo v zápche so zaradenou rýchlosťou, znamená to, že zároveň máte vytlačenú spojku. A to nie je dobré. Tento návyk je mimoriadne rozšírený, najmä medzi začínajúcimi vodičmi, ktorí sa obávajú, že nestihnú zavčas zaradiť rýchlosť pri rozjazde. Spojka nie je navrhnutá pre dlhodobé odpájanie motora od prevodovky. Je to presný mechanizmus, ktorý má fungovať na princípe krátkodobého zapájania a odpájania. Zbytočne tým namáhate spojkové ložisko, ktoré je dimenzované len na krátkodobú záťaž. Modernými štatistikami potvrdené dôsledky sú alarmujúce. Neustálym držaním spojkového pedála na podlahe môžete životnosť mechanizmu aj násobne skrátiť. Správne riešenie: Pri každom zastavení zaraďte neutrál a pusťte spojkový pedál. Ak potrebujete rýchlo reagovať, stačí stlačiť spojku a zariadiť jednotku – celý proces trvá sekundu, pričom moderné autá vám navyše ponúkajú aj asistenta rozjazdu do kopca a automatické zabrzdenie, takže sa nemusíte obávať.FOTO: HN/Radoslav Petrík

4/7Tepelná smrť – Rozjazd je najkritickejším momentom pre zdravie spojky. Ak sa chcete plynule rozbehnúť, nemali by ste púšťať spojkový pedál príliš rýchlo, no ani príliš pomaly. Chce to jednoducho cvik a zároveň každé vozidlo reaguje, respektíve opiera sa o záber spojky inak. Mnoho vodičov však robí chybu v opačnom smere – púšťajú spojku príliš pomaly v snahe o maximálne plynulý rozjazd. Spojka funguje na princípe kontrolovaného trenia medzi dvoma lamelami. Počas rozpájania dochádza k preklzu, pri ktorom sa mechanická energia premieňa na teplo. Čím dlhšie trvá preklz, tým viac tepla sa v útrobách vytvorí. Ak to preženiete, pocítite štipľavý zápach spáleného povrchu spojkového obloženia. Tento zápach je varovným signálom, že spojkové lamely dosahujú kritickú teplotu. Obzvlášť nebezpečné je pomalé púšťanie spojky pri rozjazde do kopca alebo s ťažším nákladom. V takých situáciách motor potrebuje preniesť viac výkonu, spojka pracuje pod väčším tlakom a preklz trvá dlhšie. Výsledkom je rýchlejšie opotrebenie spojkového obloženia. Správna technika: Naučte sa rozoznať bod „záberu“ spojky, teda moment, keď cítite, že auto už chce ísť dopredu. V tomto bode by ste mali kontrolovane a relatívne rýchlo pustiť zvyšok pedálu. Celý proces by nemal trvať viac ako zhruba dve sekundy.FOTO: HN/Radoslav Petrík

5/7Cesta k drahým opravám – Ak používate zbytočne vysoký prevodový stupeň pri nízkej rýchlosti, podtáčate motor. A to nerobí dobre celej hnacej sústave. Podtáčanie motora je jedným z najrýchlejších spôsobov, ako zničiť nielen motor, ale taktiež prevodovku a spojku. Keď jazdíte na vysokom prevode pri nízkych otáčkach a ešte k tomu stlačíte plynový pedál, prinútite motor pracovať mimo svojho optimálneho pásma. Motor začne vibrovať, čo sa prenáša na celú hnaciu sústavu. A ešte horšie je, ak sa snažíte na päťke alebo šestke akcelerovať na plný plyn. Škodí to najmä motoru, ale tiež dvojhmotovému zotrvačníku, ktorého výmena je naozaj drahá. Dvojhmotový zotrvačník je jedna z najdrahších súčastí hnacej sústavy. Jeho úlohou je vyhladiť nerovnomernosti točivého momentu motora. Pri podtáčaní musí zvládať extrémne vibrácie a nestálosť výkonu, čo ho postupne ničí a vy si tak zarábate na drahý servisný úkon. Správny prístup: Pri akcelerácii vždy podraďte o jeden až dva stupne, v závislosti na konkrétnej jazdnej situácii. Každý prevodový stupeň je navrhnutý pre konkrétne pásmo otáčok a mimo neho nebude vozidlo poskytovať tie správne dynamické vlastnosti a zároveň budete skodiť aj ďalších dôležitým dielom (prevodovka, spojka a podobne). Moderné autá vám pomôžu zvoliť správny stupeň zobrazením ikonky na prístrojovom štíte (prípadne rovno napíšu odporúčaný stupeň), ale ani to nemusí byť vždy bezvýhradne správne. Vhodný stupeň musíte vedieť logicky odhadnúť podľa aktuálneho tempa, stúpania/klesania a vyžadovanej dynamiky. FOTO: HN/Radoslav Petrík

6/7Najdrahší zlozvyk – Táto chyba je podobný zlozvyku mať ruku na radiacej páke. Dôsledky sú však ešte drahšie. Mnohí vodiči si ani neuvedomujú, že majú nohu mierne opretú o spojkový pedál. Zdá sa to opäť ako banalita, no realita je taká, že moderné spojky sú nastavené veľmi citlivo. Aj mierny tlak na pedál, zvlášť pri nových autách, kde spojkový pedál zaberá často hneď vo vrchnej polohe, pôsobí na spojkové ložisko, ktoré sa zbytočne opotrebováva. Tento minimálny tlak spôsobuje mikroskopický preklz spojky. Spojkové lamely nikdy úplne neprilahnú k sebe, čo má viacero dramatických dôsledkov. Môže vznikať neustále zahrievanie lamiel, podpísať sa to môže aj pod zvýšenú spotrebu paliva  a najmä predčasné opotrebenie. Jednoduchá kontrola: Pravidelne skontrolujte pozíciu svojej ľavej nohy. Mala by odpočívať na podperadle (ak niečo také auto má) alebo len jednoducho na podlahe vedľa pedálu, nikdy nie na samotnom pedáli.FOTO: HN/Radoslav Petrík

7/7Agresívne radenie a preskakovaníe prevodov – Prevodovke dáte zabrať aj agresívnou jazdou. Je síce stavaná s rezervou, ale časté „drsné” radenie s preskakovaním jedného alebo viacerých prevodových stupňov jej dobre určite nerobí. Mnoho vodičov, najmä tých s mierne športovým zmýšľaním, si myslí, že preskakovanie prevodových stupňov je normálne. Radenie z päťky na dvojku pri brzdení alebo z dvojky rovno na šiesty kvalt pri akcelerácii sa môže zdať v niektorých momentoch možno ako efektívne, ale synchronizačné krúžky to vidia inak. Ide o presné mechanické súčasti, ktoré majú za úlohu zosynchronizovať otáčky motora a prevodovky pred zaradením nového stupňa. Najmä synchronizačným krúžkom. Ak musia eliminovať veľké rozdiely otáčok motora a prevodovky, napríklad pri podradení zo šiesteho na tretí prevodový stupeň, alebo z päťky na dvojku, majú naozaj čo robiť. Keď preskočíte viacero stupňov, synchronizačné krúžky musia vyrovnať extrémne veľké rozdiely v otáčkach. To ich extrémne namáha a vedie k predčasnému opotrebeniu. Prvým príznakom je „škrabanie“ pri radení, postupne sa radenie stáva ťažším až nemožným. Správna technika: Radenie by malo byť postupné, cez všetky stupne. Ak potrebujete rýchlo spomaliť, používajte brzdy, nie prevodovku. Pri akcelerácii potom postupujte jedným stupňom za druhým.FOTO: HN/Radoslav Petrík

8/7Pomalá smrť zvnútra – Viaceré automobilky síce nepredpisujú interval výmeny oleja v prevodovke a odbíjajú si to tým, že ich náplň je vraj doživotná, no treba si uvedomiť, že plánovaná životnosť áut sa za posledných 30 rokov výrazne skrátila. Ale ani pred rokmi neplatilo, že vozidlo pôjde do šrotu s pôvodnou náplňou. Teda, môže, no bude to pravdepodobne hlavným dôvodom, prečo tam skončí. Pojem „celoživotná náplň“ je jeden z najväčších marketingových klamov automobilového priemyslu. Automobilky tak označujú olej, ktorý teoreticky vydrží po celú „plánovanú životnosť“ auta – to je často len 150-tisíc až 200-tisíc kilometrov alebo 10 až 12 rokov. Je to však len skutočne v teoretickej rovine. Prevodový olej má niekoľko kľúčových funkcií: mazanie, chladenie a ochrana pred koróziou. Časom sa však jeho vlastnosti zhoršujú. Olej starne, zhromažďujú sa v ňom kovové častice z opotrebenia, a jeho viskozita sa zsáadne mení. Odborníci tvrdia, že je dobré meniť tento olej približne každých 60– až 70-tisíc kilometrov. Záleží to aj od toho, kde a akým štýlom jazdíte. Pri náročnej prevádzke (ťahanie prívesov, častá jazda v meste, športová jazda) to môže byť pokojne aj výrazne kratší interval. To všetko má jasný dôvod – predĺženie životnosti ďalších priamo nadväzujúcich dielov. Samozrejme, nemusíte náplň vôbec meniť, no potom sa netreba zľaknúť, keď prevodovka a ďalšie diely vypovedia službu. Praktické odporúčanie teda znie: Nenechávajte sa oklamať pojmom „celoživotná náplň“. Ak často ťaháte príves, jazdíte veľmi dynamicky alebo v drsnom teréne, je dobré interval výmeny skrátiť. Inak je vhodné venovať sa výmene náplne každých 60- až 70-tisíc kilometrov. Naopak, ak jazdíte málo, stačí meniť olej v prevodovke aj raz za niekoľko rokov. Pozor však na to, že aj vekom stráca svoje vlastnosti.FOTO: ADAC