Vo viniciach sa dorába výborné víno, v žrebčíne cválajú krásne kone a ešte tu majú zámok s jedinečným parkom – ale to ešte vždy nie je všetko, za čím sa oplatí pricestovať. Urobte v dedine odbočku a vyberte sa smerom na Hosťovce pozrieť si zubry.

CSRRRR

​Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky chovom zubrov pri Topoľčiankach už šesťdesiat rokov prispieva k záchrane zubra hrivnatého. Najlepšie je, keď sa do zubrej zvernice vyberiete hneď ráno. Vtedy zubry dostávajú raňajky a k ohrade prídu celkom určite. „Na večeru by už všetky prísť nemuseli, najmä, keď je príliš teplo,“ hovorí Ing. Martin Sýkora, referent poľovníctva Lesov Slovenskej republiky, štátneho podniku Odštepného závodu Topoľčianky, ktorý nás v zvernici privítal.

Signora má 23 a rohy už celkom zodraté

O topoľčianske zubry sa starajú dve ošetrovateľky. Práve ony sú najcennejším zdrojom informácií o zubroch, pretože trávia v ich blízkosti celé dni a poznajú každého jedného člena dvadsaťosemčlennej zubrej rodiny. Vedia o nich všetko. Ešte aj to, ktorý sa zobudil so zlou náladou. Ak sa niečo deje a zviera potrebuje pomoc veterinára, je dôležité rešpektovať jeho povahu. Ošetrovateľka vie, ktoré zviera je pokojnejšie a ktoré reaguje búrlivo – o to viac vtedy, keď ho niečo bolí.

Zubrom patrí v zvernici dvadsaťsedem hektárov pôdy a zvernica je betónovými panelmi predelená do štyroch oddelení. Kravy s teliatkami sú zvlášť, býky tiež, ranení, ktorí potrebujú pokoj, majú tiež svoj priestor. Sú však aj také chvíle, keď je celé stádo spolu. Vtedy sa majú prázdne pastviny čas zregenerovať, tráva dorastie a zdupaná pôda si oddýchne. Oddeľovanie je veľmi praktické pri manipulácii so stádom. Martin Sýkora: „Stádový efekt zubrom káže, aby spomedzi seba vyčlenili tých najslabších. Keby sme boli v divokej prírode, jednoducho by ho odstrčili a sám by neprežil. O staré a oslabené zviera sa ´tam vonku´ postarajú predátori.“ Tu v zvernici sa, samozrejme,...