Inžinierske siete ako vecné bremeno môžu byť brzdou pre investorov. Hrozí to vtedy, ak chcú kúpiť napríklad starý podnik a inžinierske siete sa ťahajú aj cez susedné pozemky. Ich majitelia pritom vyžadujú od investora platbu za ich užívanie. Situáciu vysvetľuje advokát Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing.

Problém je podľa neho v tom, že inžinierske siete má obvykle v správe distribučná spoločnosť. Či už plynárenská, vodárenská alebo energetická, a to až do takzvaného bodu verejného napojenia. Za kvalitu siete, inak povedané za to, že tam „dotečie“ prúd, voda či plyn, zodpovedá daný distribútor. Od spomínaného bodu verejného napojenia ďalej vedie prípojka až do objektu, v ktorom sa elektrina, voda či plyn využíva.
Po roku 1989, keď sa zmenili režimy, sa však vo veľkom začali meniť vlastnícke pomery. Ako pokračuje advokát, privatizovaním alebo delením podnikov sa tieto rozdelili na menšie časti. Neraz vtedy nastala situácia, že pôvodný priemyselný areál, ktorý mohol mať napríklad aj stotisíc štvorcových metrov, sa po privatizácii rozdelil či rozpadol na malé celky, často aj so zmenou produkcie. Dochádzalo k tomu, že spomínaný bod verejného napojenia v podobe nejakej trafostanice sa pokojn

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.