13.12.2018, 00:00

Dovolenkové a vianočné platy neúmerne zaťažujú firmy

Dovolenkové a vianočné platy neúmerne zaťažujú firmy
Zdroj: HN/Peter Mayer

Zavedenie nároku na 13. a 14. plat sa v praxi ukazuje ako fiasko. Zamestnancom by viac pomohlo, keby sa znížilo extrémne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie.

Od 1. mája 2018 umožňuje Zákonník práce zamestnávateľom daňovo zvýhodnené vyplácanie 13. a 14. platu, čiže dovolenkového a vianočného. Firmy tak mohli podľa nových podmienok poskytnúť zamestnancom 13. platy prvýkrát v júni 2018. V skutočnosti tak však v dôsledku zlého nastavenia podmienok urobilo len minimum firiem. „Zo všetkých našich klientov, ktorí pôsobia vo výrobných aj v nevýrobných sektoroch, túto možnosť dokázalo využiť menej ako päť percent firiem. Odhadujem, že na Slovensku vyplatili dovolenkový 13. plat menej ako tri percentá firiem,“ hovorí Silvia Hallová, daňová partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Úľava pre zamestnávateľov
Hlavným dôvodom, prečo podpora 13. a 14. platov nefunguje, je zlé nastavenie podmienok. Oslobodenie sumy 500 eur od daňového zaťaženia príde až od roku 2019 a nulové sociálne odvody z 13. a 14. platu budú možné až od roku 2021. Finančná úľava pre zamestnávateľov je tak dnes podľa podmienok zákonníka minimálna. Pri zdravotnom poistení tak zo sumy 500 eur ušetrí firma maximálne 16,20 eura. Ďalším problémom je časová náročnosť a tiež problematické plánovanie mzdových výdavkov. Zákon totiž odvodzuje daňovú náročnosť 13. platu od priemerného príjmu. Ten sa však mení. Príkladom sú prémie, ktoré presahujú priemerný príjem a firmám pri 13. plate dodatočne zvyšujú mzdové náklady. „Zavedenie takzvaného nároku na 13. a 14. plat sa ukázalo ako čisto propagandistický krok. Celé to znie skvelo, avšak v skutočnosti toto opatrenie neprinieslo zamestnancom prakticky nič,“ dodáva Silvia Hallová.


Slovensko verzus Rakúsko
Ak chce vláda pomôcť zamestnancom, musí znížiť dnešné extrémne daňovo-odvodové zaťaženie. Wilfried Serles, rakúsky expert a managing partner spoločnosti Grant Thornton, poukazuje na málo známy fakt, že daňovo-odvodové zaťaženie práce je na Slovensku vyššie ako v Rakúsku, ktoré sa považuje za krajinu s vysokými daňami. Ako vysvetľuje, z rovnakého hrubého príjmu zostane zamestnancovi na Slovensku menej peňazí v čistom ako zamestnancovi v Rakúsku. To platí nielen pri porovnaní tisíceurovej mzdy, ale aj vyšších príjmov. Slovensko zvyšovaním zaťaženia ceny práce v posledných rokoch predbehlo aj Rakúsko. „Ak chce slovenská vláda ľuďom zvýšiť príjmy, musí znížiť zaťaženie ceny práce. Akékoľvek iné opatrenie ako zníženie daňovo-odvodového zaťaženia neprinesie žiadny konečný efekt,“ hovorí Wilfried Serles.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.