Nová koalícia
Ak by voľby dopadli podľa tohto prieskumu, obsadí Smer-SD v parlamente 62 kresiel (dnes má 27 poslancov). Ako víťaz volieb by navyše získal právo zostavovať budúcu vládu. Stále by však potreboval ďalších partnerov: najčastejšie sa skloňujú KDH a SMK. Takýto modelový kabinet by sa v zákonodarnom zbore mohol oprieť o ústavnú väčšinu 102 hlasov. Potenciálni aktéri takejto spolupráce zostávajú k odhadom zatiaľ zdržanliví. Smer-SD sa v tejto súvislosti odvoláva dokonca na vnútrostranícke dohody. "Z budúcej koalície nechceme nikoho vylučovať, počkáme si na reálne výsledky volieb," opakuje podpredseda strany Dušan Čaplovič. Podľa neho si ešte možných budúcich partnerov chcú otestovať - budú sledovať, ako sa jednotlivé strany zachovajú pri hlasovaní o niektorých návrhoch zákonov z dielne sociálnych demokratov. Podľa informácií HN však spomínaná koalícia prichádza pre Smer-SD skutočne do úvahy.
Čo na to možní partneri?
Naopak, člen Predsedníctva KDH Pavol Abrhan vznik takejto koalície pripustil. "V KDH sme však zatiaľ o tom nerokovali." Ako doplnil, pokiaľ ich Smer-SD s takouto ponukou skutočne osloví, budú pravdepodobne žiadať účasť ďalšieho politického subjektu - najlepšie SMK alebo SDKÚ. Kresťanskí demokrati by takto chceli získať garanciu vyváženia vládnej koalície vzhľadom na očakávanú silnú východiskovú pozíciu Smeru-SD. Podobný scenár si vedia predstaviť aj v SMK. Poslanec Gábor Gál považuje takúto koalíciu za možnú, aj keď majú určité výhrady k politike Roberta Fica. "Jeho strana sa niekedy uchyľuje k výrokom proti národnostným menšinám." Reálne to vidí aj politológ Marek Rybář, upozorňuje však na isté riziká: otázka interrupcií či pohľad na niektoré ekonomické témy. "Museli by sme si zadefinovať, že v niektorých otázkach sa nebude meniť súčasný stav, potrebná by bola aj dohoda na pokračovaní reforiem v niektorých oblastiach," predpokladá Abrhan.
Ďalšie možnosti
Do úvahy prichádzajú aj ďalšie varianty. Politológovia pripúšťajú tiež vznik vlády za účasti SDKÚ, SMK, KDH a ĽS-HZDS. Prekážkou pre vznik takejto koalície môže byť osoba šéfa ľudovej strany Vladimíra Mečiara. Na to upozorňujú najmä KDH a SMK. "Neviem si predstaviť, že by sme s Mečiarom sedeli na Koaličnej rade," poznamenal Abrhan. Podľa neho bude všetko záležať aj na ďalšom vývoji v ĽS-HZDS. Už dlhšie sa hovorí o možnej spolupráci medzi mečiarovcami a SDKÚ. Podpredseda poslaneckého klubu únie Roman Vavrík to síce pripustil, považuje ju však za krajné riešenie. "Pokiaľ nebudeme musieť, tak s HZDS určite rokovať nebudeme." Naopak, SDKÚ si vôbec nevie predstaviť vládnutie s KSS a Smerom-SD.
ĽS-HZDS nemusí mať všetko stratené: politológ naznačil, že výhrady voči strane môžu po ôsmich v rokoch opozícii zoslabnúť. Mizivé šance dáva Rybář zase SNS: je kontroverzná nielen pre našu scénu, ale aj pre zahraničie.
Volebné preferencie politckých strán (začiatok septembra 2005, v %) | |
Smer-SD |
35,4 (62 poslancov) |
KDH |
12,3 (22 poslancov) |
ĽS-HZDS |
11,6 (20 poslancov) |
SMK |
10,5 (18 poslancov) |
SNS |
8,8 (15 poslancov) |
SDKÚ |
7,4 (13 poslancov) |
KSS | 4,8 |
Slobodné fórum | 4,4 |
Hnutie za demokraciu | 2,6 |
ANO | 2,1 |
Iná strana | 0,1 |
Prieskum verejnej mienky od 1. do 9. septembra na vzorke 1187 respondentov. | |
Zdroj: Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR |