Oficiálne síce o spore hovoriť nechce, konkrétne kroky však svedčia o tom, že sa na prehru pripravuje. Kým vlani malo ministerstvo financií v rezerve na spor podľa informácií HN približne deväť miliárd korún, v súčasnosti je to už vyše 16 miliárd. "Celú vec vnímame veľmi citlivo, ale keďže ministerstvo financií je priamym účastníkom sporu, nebudeme sa k tomu zatiaľ vyjadrovať, lebo by to mohlo poškodiť slovenskú stranu," vysvetlil príčinu opatrného postoja rezortu jeho hovorca Peter Papanek.
Banka si je istá
Rozsudok Medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií vo Washingtone (ICSID) sa blíži. "Určite to už nie je záležitosť mesiacov, ale niekoľkých týždňov," povedal šéf odboru komunikácie a vzťahov s investormi v ČSOB Praha Milan Tománek. Celkovú sumu, ktorú od slovenskej vlády banka žiada, uviesť nechcel. Hospodárskym novinám sa však podarilo zistiť, že ide zhruba o 40 miliárd slovenských korún. Z toho vyše 32 miliárd je istina a úroky, zvyšok sú zmarené zisky a iné škody, ktoré banke spôsobila Slovenská inkasná, s. r. o. (zakladateľom je Ministerstvo financií SR) tým, že jej nesplácala úver. O prehre Slovenska už pochybuje málokto. Otázne zostáva, na akú sumu sa budú musieť daňoví poplatníci poskladať. "Nevidím reálnu šancu. Je síce dobre pokúšať sa uspieť, ale to je asi tak všetko," povedal v na margo šancí slovenskej strany bývalý štátny tajomník slovenského ministerstva financií Peter Staněk. Ani jeho predchodca vo funkcii Rudolf Autner nevidí situáciu inak. "V čase, keď som pôsobil na ministerstve financií, neboli o týchto záväzkoch faktické pochybnosti," povedal Autner. Najviac sa, samozrejme, na víťazstvo pripravuje samotná banka. "Svoju pozíciu vnímame ako veľmi silnú a očakávame verdikt v náš prospech," povedal Tománek.
Maastrichtské súvislosti
V prípade, že Medzinárodné stredisko pre riešenie sporov z investícií rozhodne v neprospech Slovenska, môže to spôsobiť dočasné problémy v rozpočte. Ak by totiž suma, ktorú by banka mohla vysúdiť, bola hoci aj o polovicu menšia, teda 20 miliárd, plánovaný schodok stúpne v budúcom roku o jeden a pol percenta nad to, čo Slovensko sľúbilo EÚ v konvergenčnom programe. Teoreticky sa tak nedá vylúčiť, že za nedodržanie záväzku znižovať schodok by mohli prísť od únie postihy, napríklad tým, že by siahla na eurofondy. ČSOB si to uvedomuje a Slovensku nechce po jeho prípadnej prehre robiť problémy. "Ak súd rozhodne tak, ako očakávame, teda dá za pravdu nám, potom sme otvorení takému režime splácania, ktorý by to nespôsobil problémy v slovenských verejných financiách," tvrdí Tománek. Obe sporené strany sa proti verdiktu môžu odvolať do štyroch mesiacov. Podľa odborníkov sa tak celý prípad môže ťahať ešte niekoľko rokov.