StoryEditor

Čo s "čiernymi" zamestnávateľmi

07.11.2002, 23:00

Jedným z najdiskutovanejších a najmedializovanejších ustanovení návrhu novely zákona o zamestnanosti je paragraf, podľa ktorého bude každý evidovaný nezamestnaný povinný aspoň raz za 14 dní na okresnom úrade práce (OÚP) osobne preukázať, že si hľadá zamestnanie. Spôsob, akým si ho bude hľadať, má určiť OÚP. Ak nezamestnaný hľadanie nepreukáže, môže ho OÚP vyradiť z evidencie. Návrh zákona však neuvádza spôsob, akým má nezamestnaný preukázať fakt, že si zamestnanie hľadá.
Štát prostredníctvom novely ušetrí aj tým, že pri tvorbe garančného fondu sa už nebude rátať s jeho príspevkom. Hoci čerpanie z fondu malo od roku 2000 stúpajúcu tendenciu a každý rok vzrástlo zhruba o 7 %, je totiž stále vyššie (do augusta 2002 neprekročilo 16,35 % z objemu vytvorených prostriedkov) ako tvorba jeho zdrojov podľa súčasnej legislatívy. Podobne, menej ako predpokladal rozpočet, sa čerpali prostriedky aj na aktívnu politiku trhu práce. Národný úrad práce (NÚP) z neho financoval predovšetkým tvorbu miest v rámci verejnoprospešných prác (VPP) pre dlhodobo nezamestnaných, dohodnuté pracovné miesta pre absolventov na dobu určitú a náhradu cestovných výdavkov, ktorá mala podporiť mobilitu pracovných síl z regiónov, kde je tvorba voľných pracovných miest zmrazená.
Generálny riaditeľ NÚP Jaroslav Šumný je presvedčený, že pri schvaľovaní novely zákona sa dospeje k rozumnému kompromisu, aby sa masa bezmála pol milióna ľudí nemusela premlieť úradmi práce každých 14 dní. Pracovníkov služieb zamestnanosti, teda prevažne sprostredkovateliek práce, je totiž v SR oveľa menej ako je nevyhnutné. "Približne rovnaký počet evidovaných nezamestnaných ako v SR je napríklad v Česku, no tamojšie úrady práce majú asi 9 400 zamestnancov," uviedol, "kým my ich máme len okolo 5 000 a vypomáha im len 400 ľudí zamestnaných prostredníctvom verejnoprospešných prác." Dvojtýždňová frekvencia preukazovania hľadania práce sa podľa neho zatiaľ zdá viac kontraproduktívna najmä v regiónoch, kde nie je tvorba pracovných miest a ani rozvojové impulzy nie sú naštartované tak, aby bol predpoklad, že tam čoskoro nejaké voľné miesta budú.
Na zákon o zamestnanosti, zameraný na šetrenie prostriedkov štátu, nadväzuje aj návrh rozpočtu NÚP. Predpokladá redukciu správnych výdavkov aj výdavkov na aktívnu politiku na trhu práce, ktorá sa v posledných rokoch sústreďovala prevažne na VPP pre dlhodobo nezamestnaných. Podľa vyjadrenia člena Predstavenstva NÚP Juraja Blaháka (zastupujúceho zamestnancov), VPP akceptujú, aj keď nie ako systémové riešenie. Prispeli totiž k postupnému poklesu miery nezamestnanosti a obce ich využívajú efektívne. Aj preto podľa J. Blaháka treba očakávané rozpočtové saldo NÚP (vyše 9 mld. Sk) využiť na vznik nových pracovných miest a podporiť predovšetkým malé a stredné podnikanie.
Za systémové riešenie nepokladá J. Blahák postihovanie načierno pracujúcich častejšími návštevami všetkých nezamestnaných na úradoch práce. Vyhľadávanie čiernych zamestnancov je predovšetkým záležitosťou Národného inšpektorátu práce. "Tým skôr, že v prvom polroku 2002 preverili inšpektori vyše 24-tisíc zamestnancov," povedal pre HN, "z ktorých načierno pracovalo 63. Zistili však, že vyše 1 600 ľudí pracuje na rôzne dohody, živnosti a ďalšími formami pracovného pomeru, ktoré umožňujú obchádzanie platenia poistného a ostatných odvodov do príslušných fondov." Práve táto oblasť čiernej ekonomiky, na ktorej sa nepodieľajú len načierno pracujúci nezamestnaní, ale aj načierno zamestnávajúci zamestnávatelia, by podľa J. Blaháka mala byť jedným z cieľov systémových zmien, ktoré by zabránili úniku prostriedkov štátneho rozpočtu.

19. máj 2022 05:40