Príspevky zo straníckej kasy, vlastné peniaze, ale aj príspevky a dary sponzorov. To sú hlavné zložky financovania kampaní jednotlivých kandidátov na županov v tohtoročných regionálnych voľbách. Práve sponzorské príspevky môžu byť problémom. Kandidáti ani politické strany totiž - na rozdiel od parlamentných volieb - nemajú povinnosť vypracovať a zverejniť správu o nákladoch na voľby, kde by identifikovali darcov.
Viacerí kandidáti ani nechystajú dobrovoľné zverejnenie svojich sponzorov. "Dôležitý bude súhlas druhej strany. Ak ho nebudeme mať, tak tieto informácie pravdepodobne nezverejníme," avizuje Daniel Balko, ktorý šéfuje volebnému štábu kandidáta na funkciu predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Jána Grešša (SDKÚ).
Naopak právnik Milan Galanda prízvukuje: "Občania majú právo vedieť, komu sú ich zvolení zástupcovia zaviazaní za podporu v kampani." Povinné zverejnenie týchto informácií by podľa neho sťažilo neprehľadné praktiky a prípadné klientelistické prepojenia.
V hre sú milióny
V regionálnom politickom boji pritom nejde o malé peniaze. Svedčia o tom aj informácie kandidátov, ktorí boli ochotní zverejniť náklady na svoju kampaň. Napríklad kandidát na post košického župana Rudolf Bauer (KDH) plánuje na svoju kampaň minúť vyše milióna korún. Kandidát na župana za stranu Smer-SD v Žilinskom samosprávnom kraji Juraj Blanár môže počítať so sumou viac ako tri milióny korún. Podeliť sa však bude musieť aj so straníckymi kolegami, ktorí sa uchádzajú o miesta v regionálnom parlamente. "Strana uvoľnila na voľby v každom kraji pol milióna korún a 200-tisíc pochádza zo zdrojov našej krajskej organizácie. Zvyšné prostriedky budú hlavne z príspevkov kandidátov, ale aj z darov od sympatizantov." S podobným balíkom môže počítať aj kandidát tejto strany v Trenčianskom VÚC Miroslav Chovanec. Viacerí uchádzači o miesta županov priznávajú, že súčasťou ich rozpočtov sú aj prostriedky od sponzorov. "Väčšinou pôjde o miestnych podnikateľov," priznáva Bauer. Nezávislý kandidát na post prešovského župana Peter Chudík (podpora Smer-SD, HZD a SNS) investuje do kampane približne 1,5 milióna korún. "Zverejnenie sponzorov ešte zvážim."
Legislatívny chaos
Viacerí experti upozorňujú, že v oblasti volebnej legislatívy panuje na Slovensku značný chaos. "Pre každé voľby platí osobitný zákon, v rámci ktorého existujú pre kandidujúce subjekty rôzne pravidlá," hovorí Galanda. Podľa neho by povinnosť zverejňovať náklady na voľby mala platiť pre všetky typy volieb. Zuzana Wienk z Aliancie Fair-Play považuje za smutné, že slovenskí politici sa nedokážu dohodnúť na jednotných pravidlách. "Neexistuje žiadna politická dohoda, že zverejňovanie týchto informácií na všetkých úrovniach volieb by malo byť súčasťou politickej kultúry."
Parlamentná nedôslednosť
Problém si uvedomujú aj politici. Viacerí poslanci NR SR nevidia vo zverejňovaní volebných nákladov pre všetky typy volieb žiadny problém. "Ako poznám situáciu v parlamente, tento moment tvorcom legislatívy pravdepodobne unikol," ponúka možné vysvetlenie nezávislý poslanec Ľubomír Lintner. Podobný názor má aj predseda parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Igor Federič (Smer-SD). Podľa neho by sa celá volebná legislatíva mala zjednotiť do jedného volebného zákona. Ak sa to už nepodarí v tomto volebnom období, sú sociálni demokrati pripravení iniciovať takúto zmenu po parlamentných voľbách. V rámci nej by mala byť uzákonená aj povinnosť vypracúvať volebné správy pre všetky voľby. "Pokiaľ takéto informácie nie sú známe, tak sa sťažuje verejná kontrola," uzatvára Federič.
Nulová kontrola verejnosti
Utajovanie informácií o darcoch a sponzoroch môže podľa odborníkov neskôr viesť k podozreniam z netransparentnosti. Podľa právnika Milana Galandu rozdeľuje regionálna samospráva aj značné verejné prostriedky - financovanie kampaní regionálnych politikov by teda malo byť pod verejnou kontrolou. Kraje zadávajú pomerne veľa zákaziek bez verejných súťaží (tzv. priame zadania). Tie patria k najmenej transparentným formám verejného obstarávania.