Pozývacie listy zverejnené v predvečer deklarácie o zvrchovanosti SR alebo Samostatnosť nechceme 12

Pozývacie listy zverejnené v predvečer deklarácie o zvrchovanosti SR alebo Samostatnosť nechceme 12

V čase od prvého stretnutia delegácií ODS a HZDS 8. júna v Brne po vyhlásenie
Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla sa odohralo viacero kľúčových štátoprávnych udalostí.
Predovšetkým sa uskutočnili dve podobné stretnutia delegácií ODS a HZDS v Prahe a jedno v Bratislave, ktoré priviedli víťazov volieb v oboch republikách bližšie k poznaniu, že udržať spoločný štát bude ťažké, dokonca skôr nemožné. Bola zostavená zúžená federálna vláda aj oba republikové kabinety a za predsedu FZ bol zvolený Michal Kováč. Naopak, Václava Havla nezvolili federálni poslanci 3. júla za prezidenta ČSFR a neúspešné bolo aj druhé kolo. Vladimír Mečiar v rozhovore pre parížsky Le Monde so šokujúcou otvorenosťou vyhlasoval, že „samostatnosť nechceme, tlačia nás do nej“. A 16. júla 1992 dostal V. Havel od ruského prezidenta Borisa Jeľcina práve objavené pozývacie listy z augusta 1968, v ktorých sa niektorí československí komunistickí predstavitelia obracajú so žiadosťou o pomoc na vtedajšieho generálneho tajomníka KSSZ Leonida Brežneva.
Takáto zhoda okolností - objavenie pozývacích listov deň pred plánovaným vyhlásením slovenskej zvrchovanosti - vyvolala viacero podozrení, akým sa na Slovensku s jeho fóbiami o medzinárodných sprisahaniach vždy darilo. Denník Koridor sa dokonca priamo pýtal: Pokiaľ tento dokument existoval, prečo sa vyťahuje práve teraz, a pokiaľ neexistoval, kde sa vzal práve v predvečer vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky?
A hoci je jasné, že medzinárodné okolnosti a veľkí globálni hráči neboli deleniu Česko-Slovenska veľmi naklonení a slovenskí politici neboli práve miláčikmi v západných kruhoch, neskoršie objasňovanie pravosti pozývacieho listu aj upresnenie okolností jeho objavenia priamo v Moskve tieto podozrenia nepotvrdzovali.

Čo bolo v pozývacích listoch
Podľa agentúr dlho hľadané pozývacie listy objavil v stredu 15. júla šéf Štátneho archívu Ruskej federácie Rudolf Pichoja pri triedení spisov v archíve prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova. Boli v zapečatenej obálke s dátumom 25. 9. 1968. Vtedajší vedúci všeobecného oddelenia ÚV KSSZ a neskorší generálny tajomník na obálku vlastnoručne napísal: „Uložiť v archíve politbyra. Bez súhlasu neotvárať. Konstantin Černenko.“

V prvom liste stálo:

Vážený Leonid Iľjič,
vedomí si plnej zodpovednosti za naše rozhodnutie, obraciame sa na Vás s týmto vyhlásením.
Náš v podstate správny pojanuárový demokratický proces, náprava chýb a nedostatkov z minulosti, ako aj celkové politické vedenie spoločnosti sa postupne vymkli z rúk ústredného výboru strany. Tlač, rozhlas a televízia, ktoré sú prakticky v rukách pravicových síl, ovplyvňujú verejnú mienku natoľko, že živly, nepriateľské strane, sa teraz začínajú zúčastňovať na politickom živote štátu bez odporu verejnosti. Rozvirujú vlnu nacionalizmu a šovinizmu a vyvolávajú protikomunistickú a protisovietsku psychózu.
Náš kolektív - vedenie strany - sa dopustil radu chýb. Náležite sme nechránili a neuvádzali do života marxisticko-leninské normy straníckeho života a predov...