StoryEditor

Investície do verejných i súkromných projektov

20.12.2001, 23:00

Kto sú akcionári Európskej investičnej banky a aké je jej poslanie?
-- Banka je vlastníctvom 15 členských krajín Európskej únie. Jej poslaním je podporovať integráciu únie. V roku 1958 päť silných partnerov -- Francúzsko, krajiny Beneluxu a Nemecko a jedna krajina, ktorá bola vtedy slabá, Taliansko -- prišlo s myšlienkou rozšíriť vzájomnú podporu o pôžičky. Založili banku, do ktorej potom vstúpili ďalšie európske krajiny. Cieľ EIB sa nemení -- podporujeme slabšie regióny lacnými pôžičkami, určite lacnejšími, ako by dokázali získať inde.
Dosahuje banka zisk?
-- Náklady pokrývame, zarobíme nejaké peniaze navyše, ale nevytvárame žiaden zisk.
Aké garancie vyžaduje EIB pri pôžičkách?
-- Ak požičiavame verejnému sektoru, žiadne záruky nevyžadujeme, garancie dáva vláda. Pri súkromných pôžičkách žiadame súkromné garancie. Ak ide o pôžičky inštitúciám, ktoré sú medzi vládnym a súkromným sektorom, požadujeme spoločné záruky. Naše požiadavky sa menia od prípadu k prípadu, je to veľmi rôzne. Pochopiteľne, ak sú vládne garancie, pôžička je oveľa lacnejšia ako pri garanciách súkromných bánk.
Čo sú rozhodujúce faktory pri rozhodovaní o pôžičkách?
-- Pri pôžičkách hľadíme v prvom rade na záujem Európskej únie, v druhom rade na záujmy krajín, ktoré rokujú o vstupe do nej. Veľkú pôžičku si od nás vzal Volkswagen na rozvoj závodu. V Bratislave financujeme Most Košická, ktorý bude spájať Petržalku a centrum mesta. Slovensko považujeme za križovatku Európy. Pripravujeme pôžičku na výstavbu diaľnice medzi poľskými hranicami a Trenčínom.
Považujete projekty, ktoré EIB financovala na Slovensku, za úspešné?
-- Doteraz sme nemali problémy. Pravda, pokiaľ neberieme do úvahy, že každý projekt je v istom zmysle sporný. Dúfam, že program výstavby diaľnic sa uskutoční bez podstatného zvýšenia dlhu. Viem, že Medzinárodný menový fond slovenskú vládu kritizuje za vysokú zadlženosť, ale tá stále nie je taká dramatická, ako má Poľsko. Ministerke Schmögnerovej a vicepremiérovi Miklošovi som tlmočil želanie, aby sa vyriešili vzťahy medzi ústrednou vládou a územnými orgánmi. Nie je tu jasná legislatíva, ako kontrolovať použitie miestnych zdrojov a splniť tak podmienky, ktoré na naše investície kladie Európska únia. Osobitne ide o ochranu vôd.
Uvažuje sa o financovaní ďalších projektov na Slovensku?
-- Diskutujeme o viacerých aktivitách, najmä o dlhodobej stratégii cestných komunikácií -- spojení Bratislavy a Košíc a severu a juhu Slovenska. Investujeme do spojenia Bratislavy s Banskou Bystricou a do niektorých veľmi zaujímavých súkromných projektov.
Je známe, že EIB potrebuje do roku 2003 zvýšiť základný kapitál. Myslíte si, že sa to uskutoční?
-- Som si istý, že rozhodnutie bude pozitívne, predpokladám podporu Nemecka, Francúzska. Problémy budú s niektorými menšími štátmi, ale kapitál by sa mal zvýšiť. Je to absolútne potrebné, lebo pre strednú a východnú Európu sa v najbližších troch rokoch predpokladá rýchly nárast pôžičiek, až 15 -- 20 percent ročne.
Špecifickou oblasťou je financovanie európskych audiovizuálnych diel. Čo k tomu banku vedie?
-- Idea financovať túto tvorbu vznikla preto, aby Európa nebola závislá od amerického filmu. Snažíme sa prispieť k naplneniu tejto myšlienky. Nie sú to veľké objemy, len 1 -- 2 percentá celkového objemu pôžičiek. Ak by bol väčší dopyt, banka je schopná financovanie rozšíriť. Ale podľa môjho názoru to nie je ani tak finančný problém, ako skôr nedostatok kvalitných literárnych predlôh, scenárov, nápadov, marketingu. Dnes si každý Európan myslí, že nemôže žiť bez toho, aby nevidel film o Harry Potterovi. V každom prípade, film je vecou predstavy a dobrého scenára. Americké filmové scenáre sú lepšie ako európske. Pritom v rokoch mojej mladosti bol mimoriadne úspešný francúzsky filmový priemysel. Takisto, ak porovnáte súčasnú situáciu v českom a slovenskom filme v roku 2001 so stavom koncom 60. rokov, s Jiřím Menzlom a ďalšími, vidíte, že to skutočne nie je otázka peňazí. Chceme podporiť tvorbu dobrých scenárov dlhodobými pôžičkami. Pripravujeme program aj pre Slovensko.
Jedna otázka, ktorú určite dostávate často: považujete vstup Slovenska do EÚ možný v roku 2004?
-- Som si tým absolútne istý. Verheugen presadzuje, aby sa maltská desiatka okrem Bulharska a Rumunska stala členmi únie od januára 2004. To je jedna dimenzia, o ktorej sa už v podstate nediskutuje. Koncom roku 1989 a začiatkom roku 1990 sme zažili revolúciu. Prezident Česko-Slovenska Václav Havel vtedy povedal: "Vraciame sa do Európy." Dá sa to chápať tak, že je to návrat do Európy na demokratických základoch. V máji 2004 budú priame voľby do európskeho parlamentu. Ak Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, baltské krajiny nebudú mať príležitosť voliť, právo sa im dostane až v roku 2009, teda až po 19 rokoch. Ak sa pozrieme na Slovensko, má otvorených 25 kapitol, 20 je uzavretých a na splnenie zvyšných má ešte dva a pol roka. Podľa môjho názoru nemožno ľuďom v strednej a vo východnej Európe povedať, že majú čakať na ďalšie voľby, teda ešte ďalších päť rokov. Myslím si, že Európska komisia by mohla väčšinu členských krajín EÚ presvedčiť, aby sa pre rozšírenie rozhodli už teraz. Samozrejme, kandidátske krajiny musia urobiť viaceré domáce úlohy, uzavrieť všetky kapitoly. Slovensko je k tomu veľmi blízko, integračné podmienky by mohlo splniť v prvej polovici roku 2003. Rozhodnutie by sa malo urobiť najneskôr v októbri 2003.
Má v integračnom procese význam V4?
-- Považujem za nesprávne úsilie zrušiť Vyšehradskú štvorku. Bola to veľká chyba, najmä pána Klausa, keď si myslel, že Česko je jednotka. Každá z krajín má svoje slabosti -- Slovensko vo vzťahu k Maďarom, Poľsko v poľnohospodárstve a podobne. Musíte ich rýchlo vyriešiť.
Dokážu sa ekonomiky pristupujúcich krajín prispôsobiť konkurenčným podmienkam v EÚ?
-- Na Slovensku sú výrazne nižšie mzdy ako v EÚ, je tu relatívne kvalifikovaná a zručná pracovná sila, pokročila privatizácia, vytvárajú sa lepšie podmienky pre zahraničných investorov. Vidieť výsledky, robíte pokroky.

TEXT POD FOTO
Wolfgand Roth sa narodil v roku 1941 v meste Schwäbisch Hall. Na univerzite v Tübingene študoval národné hospodárstvo, absolvoval v roku 1968. Bol činný v komunálnej politike, viedol výskumné centrum nemeckého združenia miest pre výstavbu bytov Neue Heimat. V roku 1974 sa ako predseda organizácie mladých socialistov stal členom Predstavenstva SPD. V rokoch 1976 -- 1993 bol poslancom Bundestagu, od roku 1981 zástupcom šéfa frakcie SPD v Bundestagu a hovorcom frakcie pre hospodársku politiku. Od roku 1993 je viceprezidentom Európskej investičnej banky pre Nemecko a strednú a východnú Európu. Je členom dozorných rád viacerých bánk a podnikov, členom predstavenstiev inštitútov pre hospodársky rozvoj v Berlíne a Halle.


(rámček)
Európska investičná banka
EIB vznikla v roku 1958 na základe Rímskej zmluvy zakladajúcej Európske hospodárske spoločenstvo. Úlohou banky je podporiť ekonomické prepojenie a vzájomnú spätosť členských krajín tým, že poskytuje úvery a záruky na úvery na rôzne účely, ktoré sú zamerané na rozvoj krajín EÚ a ich vzájomnú spoluprácu. Prispieva aj na rozvoj menej vyspelých krajín a uľahčuje tak týmto štátom prístup k investíciám dlhodobého charakteru.
Hlavnou úlohou banky už od roku 1958 je podpora cieľov EÚ prostredníctvom dlhodobého financovania. EIB poskytuje pôžičky na:
-- investície smerujúce do menej rozvinutých členských a asociovaných krajín, resp. ich regiónov,
-- investície sledujúce modernizáciu, resp. reorganizáciu firiem, pokiaľ nepostačujú zdroje jednotlivých členských krajín,
-- spoločné investičné akcie členských krajín, ak nepostačujú bežné zdroje,
-- reštrukturalizáciu malého a stredného podnikania v rôznych odvetviach hospodárstva,
-- rozvoj sektora služieb,
-- výstavbu infraštruktúry.


(rámček)
Podmienky poskytnutia úverov
EIB obvykle poskytuje verejnému sektoru úvery na rozvoj dopravnej infraštruktúry so splatnosťou 15 -- 20 rokov, s možnosťou odkladu splátky na 3 -- 5 rokov. Súkromnému sektoru poskytuje úvery so splatnosťou 10 rokov a s možnosťou odkladu splátky na dobu, ktorá sa zhoduje s dobou trvania projektu. Podmienkou poskytnutia úverov Slovenskej republike na rozvoj dopravnej infraštruktúry je štátna garancia. Úvery môžu byť garantované aj komerčnou bankou alebo syndikátom komerčných bánk.
V roku 2000 EIB požičala na projekty na dosiahnutie cieľov EÚ 36 mld. eur, čo je o 13 percent viac ako v roku 1999. 30,6 mld. eur išlo na projekty v členských štátoch EÚ, 2,9 mld. eur do stredoeurópskych kandidátskych krajín a 2,4 mld. eur do partnerských krajín (krajiny Európsko-stredomorského partnerstva, africké, karibské a tichomorské štáty, Ázia, Latinská Amerika a Balkán).





Pôžičky pre SR
2001
-- výstavba Mosta Košická
-- rýchlostné cestné komunikácie v okolí Novej Bane

45 mil. eur


34 mil. eur
2000
-- renovácia mestskej spaľovne v Bratislave (OLO, a. s.)
-- výstavba automobilového závodu (VW)
-- modernizácia telekomunikačnej siete (ST)
-- financovanie malých a stredných podnikov (Citibank Slovakia)


12 mil. eur


160 mil. eur


50 mil. eur


20 mil. eur
1999
-- modernizácia železničnej siete (ŽSR)
-- výstavba automobilového závodu (VW)
-- financovanie malého a stredného podnikania (BHVB AG, Hypo- und Vereinsbank Slovakia)
200 mil. eur



40 mil. eur



30 mil. eur
1998
-- výstavba teplárne a elektrárne na zemný plyn (Paroplynový cyklus, a. s.)



51 mil. eur
1997
-- výstavba 18 km diaľnic z Bratislavy k rakúskym a maďarským hraniciam
-- rozvoj mobilnej telefónnej siete (Globtel GSM)
-- modernizácia telekomunikačnej siete (ST)
-- výstavba nového úseku diaľnice D61 v Bratislave


25 mil. ECU


65 mil. ECU


100 mil. ECU


72 mil. ECU
1993 -- 1996
-- projekty NBS -- APEX, výstavba diaľnic, modernizácia telekomunikácií, zásobník plynu v Lábe, ATS -- riadenie leteckej prevádzky, SPP, Slovenské elektrárne -- Thermal








353 mil. ECU

17. máj 2022 19:39