Je to súčasť kampane, ktorou vyzývajú Slovenskú republiku, aby v čo najkratšom čase pristúpila k Dohovoru o kazetovej munícii.
Slovensko spolu s Poľskom, Rumunskom a Gréckom zostáva jednou zo štyroch posledných krajín Európskej únie, ktoré vyrábali alebo vyrábajú kazetovú muníciu a nepodpísali Dohovor medzinárodne zakazujúci jej výrobu, skladovanie a používanie. Humanitárnu a odzbrojovaciu zmluvu už podpísalo 98 krajín. Predstavitelia Slovenska opakovane vyjadrili podporu tvorby záväzného Dohovoru, ale nakoniec sa v decembri 2008 rozhodli nepristúpiť k nemu, čo podľa zástupcov Amnesty International odôvodňujú ekonomickými záujmami. „Slovensko hovorí, že si to nemôže dovoliť," povedal na tlačovej besede Branislav Tichý, riaditeľ Amnesty International Slovensko. Podľa neho je to tak preto, že táto munícia sa na Slovensku stále vyrába a armáda ju má stále vo výzbroji, i keď deklarovala, že ju v poslednom období nepoužila. Informácie o výške nákladov spojených s likvidáciou kazetovej munície však podliehajú utajeniu. „Slovenská verejnosť sa tak nemá šancu dozvedieť, aká je pre slovenských predstaviteľov cena jedného ľudského života," konštatoval Tichý a dodal, že „Slovensko nemôže uprednostňovať svoje ekonomické záujmy pred ochranou životov civilistov, ktorí sú vo svete ohrozovaní kazetovými bombami".
Pohľadnicu s výzvou, aby Slovensko pristúpilo k Dohovoru, možno poslať aj elektronicky na internetovej adrese www.stopkazetovymbombam.sk
Kazetová munícia obsahuje niekoľko desiatok až stoviek malých bômb. Používa sa na zasiahnutie viacerých cieľov naraz buď vystrelením rakety alebo zhodením z lietadla. Na malé územie tak často dopadne až niekoľko desiatok tisíc výbušných kúskov. Pre široký rozptyl pri zásahu nie je možné rozlíšiť vojenské ciele od civilných, takže v husto obývaných oblastiach môže spôsobiť veľa obetí. Podľa odhadov až 30 percent výbušných súčastí kazetovej munície pri dopade na zem nevybuchne a stanú sa mínami, stačí malý kontakt s nimi a môže nastať výbuch. Až štvrtina obetí tejto munície bývajú deti.