Vo svojom komentári k aktuálnemu dianiu o tejto zadlženej krajiny to v dnešnom vydaní ekonomického denníka Financial Times (FT) napísala skupina štyroch profesorov z nemeckých univerzít, ktorí už predtým postavili nemeckú vládu pred ústavný súd za to, že sa vzdala tvrdej marky a dovolila v Nemecku zaviesť euro.
Grécko obetovalo mnoho
"Grécko čelí hrozbe štátneho bankrotu. Nikto už si nerobí žiadne ilúzie, že členstvo v hospodárskej a menovej únii Európy poskytuje ochranu pred tvrdou realitou," píše sa v správe. Od vstupu do eurozóny v roku 2001 už Grécko obetovalo mnoho, predovšetkým konkurencieschopnosť, a nahromadilo obrovské deficity obchodnej bilancie, upozorňujú profesori.
"Ak by si Gréci teoreticky mali vynahradiť ekonomické straty, ktoré utrpeli za menej ako desať rokov, museli by devalvovať o 40 percent. V menovej únii je však niečo takého nemožné," píše sa ďalej v správe.
Svoje stanoviská denníku poskytol emeritný profesor ekonómie na univerzite vo Frankfurte Wilhelm Hankel, profesor ekonómie na univerzite v Hamburgu Wilhelm Nölling, emeritný profesor práva univerzity v Erlangene-Norimbergu Karl Albrecht Schachtschneider a emeritný profesor ekonómie na univerzite v Tübingene Joachim Starbatty.
Grécko sa vlani priznalo k opakovanému falšovaniu štatistických údajov a jeho minuloročný rozpočtový deficit dosahuje takmer 13 percent hrubého domáceho produktu. To je asi dvojnásobok toho, čo Gréci dovtedy tvrdili. Deficit by podľa pravidiel Európskej únie nemal prekročiť tri percentá HDP. Grécko sa snaží získať podporu ostatných členských krajín a vo štvrtok sa jej aj dočkalo. V prípade potreby by k pomoci prispel aj Medzinárodný menový fond.
Niektoré návrhy sú v rozpore so zmluvami
Návrhov, ako Grécku pomôcť, je pritom viac než dosť, vrátane asistencie vlád ostatných členských krajín eurozóny. Takýto krok by však bol v rozpore s pravidlom žiadnu pomoc v prípade problémov neposkytovať, čo je zakotvené v zmluve o založení menovej únie.
"Bohužiaľ, existuje len jediná možnosť, ako sa z toho začarovaného kruhu dostať. Gréci budú musieť opustiť euro, vrátiť sa k drachme a znova vstúpiť do stále existujúceho mechanizmu výmenných kurzov Európskeho menového systému, takzvaný režim ERM-2, ktorý v roku 2001 opustili," píšu profesori a upozorňujú na historický verdikt nemeckého ústavného súdu z roku 1993.
"Ústavný súd vtedy rozhodol, že keď začne menová únia fungovať, musí neustále spĺňať všetky podmienky stabilizačnej zmluvy uzavretej v čase, kedy bola jednotná mena dohodnutá. Keby ju neplnila, rozhodol súd, Nemecko by malo povinnosť z eurozóny odísť," pripomínajú profesori.