Áno, bonusy v stratových, respektíve štátom sanovaných podnikoch sú nielen nemorálne, ale tiež nenormálne. Šéf Citigroup Vikram Pandit si za rok 2008 vyplatil takmer 11 miliónov dolárov, keď skupina dostala od štátu 45 miliárd dolárov,
Obdobnú odmenu dostal i šéf Bank of America Kenneth Lewis, i túto banku sanovala vláda. Celkom deväť amerických bánk, ktoré dostali finančnú injekciu, vyplatilo na bonusoch cez 30 miliárd dolárov.
Vláda si nestráži peniaze
Vyplácanie odmien v bankách, ktoré dostali štátnu pomoc, svedčí skôr o neschopnosti jednotlivých vlád strážiť si vlastné peniaze než o tom, že by platy mali podliehať oobmedzeniam. Problém je v celom systéme.
Vlastnícka štruktúra finančných skupín je rozdrobená na akciových trhoch, medzi svetové fondy, jednotlivcov i vlády, často bez jasnej majority. Čo v podstate znamená neobmedzenú moc manažérov.
Najväčšie zisky, najväčšie riziká
Súčasťou tohto sveta je tiež maximálny tlak na zisk. Akcionári sledujú akcie a štvrťročný hospodársky výsledok je z hľadiska okamžitého zárobku podstatne zaujímavejší než dlhodobá stratégia.
Najväčšie zisky, po ktorých manažéri, kvôli vysokej odmene, idú, generujú najviac rizikové obchody. Obchody na termín, investície do dlhových papierov a špekulatívne devízové obchody prinášajú najrýchlejšie a najvyššie zisky. Prípadne straty, ako ukázala posledná kríza.
Na čiernej listine
Namiesto regulácie bonusov by z dlhodobého hľadiska prospela kvalitnejšia regulácia finančných produktov. Možno by stačilo i to, keby sa tie narizikovejšie ocitli na čiernej listine.
Väčšiu rolu by mohli hrať i centrálne banky. Zatiaľ sa ale kvôli zložitým a nejasným operáciám, ktoré sú vnútri inštitúcií v podstate nekontrolovateľné, prenášajú regulácie z centrálnych bánk na samotné komerčné banky.
Bonus pod iným menom
Vo chvíli, kedy je pre manažérov prioritný kvartálny zisk, ale samočistiaci proces v rámci sektoru nefunguje. Riešenie ex post typu obmedzenia výplaty ročných odmien je preto v podstate nezmyselné.
Bonus je len jedna časť plánu. Ak šéfovia firiem budú chcieť dostávať viac, nazvú bonus len iným menom. Sarkozyho návrh je preto len ďalším populistickým ťažením, ktoré v reálnom svete nemá opodstatnenie.