Vyzerá to tak, že politici majú už po krk mýtmi opradených dravcov z hedžových fondov či private equity firiem. Podľa novoschválených pravidiel budú investičné fondy povinne zverejňovať informácie o svojom hospodárení, štruktúre majetku, výške cudzích zdrojov, či finančnú páku (leverage), s akou nakladajú pri spravovaní majetku svojich klientov.
Návrh novej európskej legislatívy prešiel bez hlasovania ďalej, aby sa ním mohol zaoberať Európsky parlament. Zvíťazilo čaro procedurálnej byrokracie, aj napriek námietkam nového britského ministra financií Georgea Osborna. Vo Veľkej Británii je pritom registrovaná prevažná väčšina majetku hedžových fondov operujúcich v Európe. Konzervatívcov z Británie podporili údajne len Česi. Direktívu upravujúcu fungovanie alternatívnych investičných fondov pritom prerokoval aj výbor Európskeho parlamentu pre financie a menu, ktorý navrhuje umožniť operácie hedžových fondov so sídlom mimo Európsku úniu pod podmienkou, že sa dobrovoľne prispôsobia štandardom EÚ najmä v súvislosti so zamedzením prania špinavých peňazí, či daňovým únikom.
Ministri financií týmto krokom vracajú pomyselný úder finančným žralokom. Minimálne od konca minulého roka sa verejne špekuluje o tom, že to nebol neporiadok vo verejných financiách a nadmerné zadlženie niektorých krajín v Európe, ale práve finanční dravci, ktorí spôsobili pokles kurzu eura voči americkému doláru. George Soros sa za posledné roky stal synonymom krvilačnosti hedžových fondov a v príbehu o spiknutí sa nad osudom eura zohrával opäť jednu z hlavných úloh. Tak, ako tomu bolo pri jeho legendárnej stávke proti britskej libre v roku 1992, na ktorej rozprávkovo zarobil. O tom, že neskôr pri vyhlásení defaultu Ruska jeho fond ťažko zakrvácal, sa už vo svetle reflektorov veľa nehovorí. Výsledkom však je, že takmer denne sme svedkami toho ako ten či onen politický osvietenec volá po tvrdej regulácii finančných trhov. Trošku to pripomína situáciu, keď zlodej kričí: "Chyťte zlodeja!"
Len málokto sa však zamýšľa nad tým, čo nová regulácia prinesie. V princípe je majetok v správe hedžových fondov majetkom ich klientov, nie fondov samotných. Hedžové fondy zväčša požadujú pomerne vysokú vstupnú investíciu klienta a častokrát obmedzujú aj možnosť jeho výstupu. Na trhu vyhľadávajú investičné príležitosti používaním sofistikovaných ekonomických a matematických modelov, pričom operujú s rizikom, ktorého výsledkom bývajú nadpriemerne vysoké výnosy, ale i možnosť neobvykle vysokej straty. Myslieť si, že zverejnením štruktúry majetku, rozsah použitej finančnej páky či iných informácií regulátorom prinesie lepšie investičné rozhodnutia ich manažérov, je nezmyselné.
Čerešničkou na torte pokusu o zásah proti trhovým žralokom je zákaz predaja na krátko, ktoré dnes o polnoci uvalilo Nemecko na obchodovanie so štátnymi dlhopismi krajín eurozóny, derivátmi na poistenie rizika neschopnosti splácať svoje záväzky a dokonca aj predaje akcií v desiatich najväčších nemeckých bankách. Snaha o „zamedzenie volatility“ na finančných trhoch administratívnym zásahom k nastoleniu dlhodobej rovnováhy prispela len málokedy a navyše naznačuje kŕč v ktorom sa nachádzajú lídri a nositelia nosných ideí Európy. V situácii, keď toto sólo Nemecka podporia pravdepodobne len ostatné krajiny Eurozóny, ale bez USA a Veľkej Británie môže takýto krok vyznieť skôr ako zúfalá snaha o záchranu a na finančnom trhu naopak ďalej podporiť rastúcu vlnu neistoty.
Regulácia a protekcionizmus trhu nikdy nepriniesli zvýšenie výnosov, práve naopak. Keďže takáto forma regulácie k zvýšeniu transparentnosti trhu ani k dosiahnutie vyššej efektivity zrejme nevedie, možno ju považovať za zbytočnú. Možno je niekedy lepšie si urobiť poriadok vo vlastnej kuchyni, priznať pochybenie a urýchlene hľadať spôsob nápravy, ako chytať vietor do siete u suseda za plotom.
Mario Blaščák člen predstavenstva OXYS CAPITAL |