Ľuboš Schwarzbacher podnikal niekoľko rokov ako živnostník. Zlom nastal začiatkom tohto leta – založil si s. r. o. a neskôr definitívne živnosť ukončil. Od júla by musel prvýkrát rátať s vyššími odvodmi, ktoré zaviedla vláda Roberta Fica. „Založenie eseročky bolo logickým vyústením tejto situácie,“ vysvetľuje Schwarzbacher.
Druhá vlna odchodov
Rovnakú odpoveď na zdraženie svojho podnikania si vybrala v júli takmer tisícka, dnes už bývalých, živnostníkov. Kvôli zvýšeniu odvodov by štátu museli mesačne platiť len do Sociálnej poisťovne vyše 130 eur miesto pôvodných 112 eur.
K prvému väčšiemu úbytku živnostníkov došlo v januári (osem tisíc – pozn. red), keď štát výrazne obmedzil výdavky, ktorými si živnostníci znižovali náklady na podnikanie. Druhá väčšia vlna rušenia živností nastala teraz v júli, keď živnostníkov dobehli vyššie odvody – do začiatku leta si mnohí z nich túto zmenu neuvedomili, vysvetľuje šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. „Preto sa pre zrušenie živnosti rozhodli až teraz.“
Riziko pre štátnu kasu
Priamo úmerne k poklesu živností vzniklo takmer tisíc eseročiek, najviac od začiatku tohto roka. Takto sa bývalí živnostníci dokážu vyhnúť vyšším nákladom, hovorí poradca účtovnej spoločnosti Palkovič – Martin Palkovič. Na ilustráciu, ak eseročka skončí v strate, nemusí podnikateľ štátu platiť vôbec nič.
Je to ich slobodné rozhodnutie, odkázal živnostníkom rezort práce. Napriek tomu štát môže teraz naraziť na dieru v rozpočte, pretože od vyšších odvodov si sľuboval desiatky miliónov eur.
Podľa analytika Next Finance Jiřího Cihlářa mnohí živnostníci okrem toho doteraz len vyčkávali, ako sa situácia vyvinie. V preklade, či nakoniec budú musieť naozaj platiť štátu viac. To, či do Sociálnej poisťovne odvedú mesačne len minimálne odvody 130 eur, totiž záviselo od ich vlaňajšieho príjmu. V minulosti však väčšina živnostníkov platila práve minimálne odvody.
Päťtisíc na účte je problém
Nárast počtu novozaložených eseročiek bude podľa odborníkov pokračovať aj najbližšie mesiace. Dôvodom však nie sú len vyššie odvody, ale aj pripravované zmeny, ktoré majú sťažiť zakladanie eseročiek. Podľa nich podnikatelia budú musieť štátu ukázať, že skutočne majú päťtisíc eur na účte, čo je zároveň aj základné imanie ich firmy. Doteraz im pritom stačilo len čestné vyhlásenie, že peniaze má. „Podnikatelia si tak založia eseročku ešte teraz, kým je to pre nich jednoduchšie,“ hovorí šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.
Jeho slová potvrdzuje aj študent Radoslav Lacko, ktorý chce popri škole aj podnikať. „Zatiaľ nedosahujem žiaden príjem, tak je ťažké zaobstarať si väčšie množstvo kapitálu,“ hovorí.
Neaktívna eseročka nič nestojí
Ako ďalej dodáva Kičina, niektorí ľudia si ešte pred sprísnením podmienok zakladajú aj živnosti „do zásoby“. Tento trend potvrdzuje aj Palkovič. „Klienti si zakladajú aj neaktívne s. r. o., ktoré začnú používať o pol roka, alebo o rok.“ Výhodou podľa neho je, že neaktívna s. r. o. nestojí takmer nič. Na druhej strane neaktívna živnosť je drahšia. Ak ju totiž podnikateľ nevyužíva, zároveň však ani nepožiada o jej pozastavenie, musí naďalej platiť odvody..