Ovocinárska firma Boni Fructi zamestnáva každoročne počas sezóny stovky dohodárov. A do tohto roka nerozlišovala, či sú to dôchodcovia, mamičky alebo študenti.
Po januári, keď vláda Roberta Fica zdražila zamestnávanie na dohodu, je už všetko inak. Firma uprednostňuje študentov, oproti vlaňajšku ich pribudlo pätnásť. „Finančne je omnoho zaujímavejšie zamestnávať študentov,“ povedala HN účtovníčka Boni Fructi Katarína Starečková.
V kurze sú lacní študenti
Boni Fructi nie je na trhu žiadnou výnimkou, podobnú reakciu na zdraženie dohôd zvolili aj ďalší podnikatelia, najmä farmári. Práve tí potrebujú dohodárov – špeciálne počas sezóny – na zber ovocia či zemiakov. „Nebolo to šťastné rozhodnutie. Poľnohospodári na to doplatili najviac,“ potvrdzuje predseda Ovocinárskej únie Marián Varga.
Riešením sa tak stali študenti, ktorí dostali od ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) výnimku. Ak mesačne zarobia menej ako 155 eur, platia len 1,05 percenta. Ostatní začali platiť od januára odvody z dohôd, a to až 35 percent zo mzdy. Aj preto podľa aktuálnych údajov zo Sociálnej poisťovne študentské brigády tvoria až štvrtinu všetkých dohôd. A ich počet sa každý mesiac zvyšuje. Len v júli ich pribudlo takmer 19-tisíc.
„Sú lacnejší, preto ich firmy preferujú,“ hovorí o študentoch analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Napríklad, ak by spomínaná Boni Fructi zamestnávala len študentov, ušetrila by ročne približne stotisíc eur.
Je to v poriadku, tvrdí štát
Po januárovom zdražení dohôd pre zamestnávateľov ubudla približne tretina dohodárov (dnes ich je zhruba 430-tisíc, pozn. red.). Vláda v tom problém nevidí, podľa hovorcu rezortu práce Michala Stušku s tým rátali. Odvody z dohôd mali vyčistiť trh práce od ľudí, ktorí iba obchádzali platby patriace štátu, dodáva Stuška.
Počas sezóny totiž poľnohospodári potrebujú ľudí nárazovo, len na pár dní či dokonca hodín. To pri klasických dohodároch často nie je možné. Dohodári majú totiž podobne ako zamestnanci právo na minimálnu mzdu či „maródku“, a to vďaka novele Zákonníka práce. To všetko podľa Starečkovej dvíha náklady firiem. Pre študentov však táto zmena neplatí, preto sú pre firmy zaujímavejší. Ako ďalej upozorňuje Púchly, študenti sa na rozdiel od pracujúcich mamičiek uspokoja aj s nižšou hodinovou mzdou.
Ministerstvo práce je so zmenami spokojné. Výnimku pre ďalšie skupiny ľudí momentálne neplánuje. „Zavedenie povinnosti platiť odvody z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa navrhlo z dôvodu zrovnoprávnenia postavenia dohodárov s klasickými zamestnancami, a preto, aby sme zabezpečili pre dohodárov ich sociálne istoty,“ povedal hovorca Michal Stuška.
Študentov si môžu vychovať
To, že budú firmy zamestnávať viac študentov, sa im môže podľa odborníkov oplatiť. Môžu si tak študenta totiž pomaly zaúčať na konkrétne miesto. „Pre firmu znamená možnosť pri dlhodobejšej spolupráci začať s výchovou perspektívnych študentov pre trvalejší vzťah,“ vysvetľuje analytik ČSOB Marek Gábriš. Ako ďalej dodáva regionálny manažér personálnej agentúry Manpower Martin Miklánek, ak aj firma študenta neskôr nezamestná, je to pre neho veľmi dobrá prax. To by mu mohlo neskôr pomôcť pri hľadaní práce.
Odchádzajú do zahraničia
To, či bude počet dohôd študentov rásť, je podľa odborníkov otázne. Jedno je však isté: čoraz viac študentov počas leta odchádza do zahraničia, pretože tam dostanú viac. To by mohlo najmä poľnohospodárom v budúcnosti skomplikovať biznis. „Zaznamenali sme najmenší záujem študentov o brigádu za posledné roky. Skôr chodia do zahraničia, tam si zarobia viac,“ tvrdí Varga.