Médiá informujú, že jedna z najväčších zahraničných investícií v Českej republike, teda investícia španielskeho operátora Telefónica, u nás končí a firma prechádza do „českých rúk“, bude kontrolovaná firmou PPF najbohatšieho Čecha Petra Kellnera. Je to síce biznisová „správa roka“, ale najprv si poopravme tie „české ruky“. Zámerne hovorím „poopravme“, pretože nikto nepochybuje, že Petr Kellner je Čech. Jeho firma je však registrovaná v Holandsku.
Odchod španielskej firmy z Česka súvisí v prvom rade s európskym i celosvetovým ekonomickým vývojom. Telefónica patrí medzi firmy, ktoré to jednoznačne prehnali so svojím rastom, expanziou a akvizíciami. Na svoj rast si firma musela požičiavať a teraz tzv. divestuje a vyhodnocuje silné, dôležité a jadrové trhy;ostatné, teda povedzme periférne či menej dôležité, opúšťa.
Otázkou samozrejme je, či sa Česká republika mohla vôbec niekedy zaradiť medzi tzv. dôležitejšie trhy. Faktom však je, že česká ekonomika vykazovala v posledných piatich rokoch najmizernejšie výsledky z celého regiónu, predovšetkým čo sa týka rastu. Či to hralo či nehralo rolu v rozhodovaní investora, nie je zrejmé.
Je nutné tiež podotknúť, že keby neprišla globálna kríza v roku 2008 a po nej kríza eurozóny (tá navyše veľmi bolestne dopadá na Španielsko), asi by odtiaľto španielska investícia neodchádzala. Istú paralelu a súvislosť môžeme vidieť aj v rozdrobenosti európskeho trhu spôsobenej krízou eurozóny. Tá je zreteľná hlavne vo finančníctve, kde sa pôsobnosť bánk v západnej Európe skôr vracia späť na domáce trhy (to však neplatí pre banky v strednej Európe a Českej republike).
Možno konštatovať, že firmy ako Telefónica vyčkávali, ako sa to vyvinie s krízou eurozóny. K rozpadu nedošlo, ale firma si spočítala, že európske oživenie v nasledujúcich rokoch zrejme nebude nijako razantné a zázračné. A úvery bude treba splácať.
Potom je tu zrejmý kontext určitého dlhodobejšieho trendu. V druhej polovici deväťdesiatych rokov a v prvej polovici prvej dekády tu bol jednoznačný trend – sprivatizované firmy boli predávané zahraničným strategickým vlastníkom alebo ich zahraničné firmy privatizovali samy.
Teraz sa trend postupne obracia. Zahraničné firmy sa predávajú späť Čechom. Trendy sa však rozbiehajú pomaly – prvým významným signálom bol odchod firmy International Power z elektrárne Opatovice v roku 2009.
Je to však vôbec trend? Štatisticky sa to mapuje ťažko,„trend“ sa však týka známych a viditeľných firiem. Trebárs v médiách je to zrejmé dávno. Nie je to tak, že českí miliardári sa do ich vlastníctva hrnuli. Naopak, zahraniční investori sa ponáhľali odtiaľto preč (Rheinische Post, Dow Jones a na ceste je vraj Ringier).
Zdá sa, že zahraničné banky si svoje české dcéry pestujú aj preto, že im znášajú zlaté vajcia. Lenže je potrebné pripomenúť, že belgická KBC sa chystala uviesť ČSOB na burzu, čo si nakoniec rozmyslela. Keby si to nerozmyslela, mohol sa v ČSOB časom cez burzu etablovať nejaký český investor. Otázkou tiež je, čo bude, ak české banky zlaté vajcia časom znášať prestanú.
Jan Macháček, www. ihned. cz