StoryEditor

Investície zásadne menia tvár Slovenska

15.11.2004, 23:00
Témou novembrového stretnutia HNClubu bola podpora podnikania a investícií v regiónoch. Hosťom podujatia, ktoré sa uskutočnilo v košickom hoteli Slovan, bol minister hospodárstva SR Pavol Rusko. Prinášame jeho úvodné vystúpenie a časť diskusie.

Pavol Rusko, minister hospodárstva: Začnem radostnou správou - je to dohoda a podpísanie memoranda so spoločnosťou Yazaki Slovakia. V Stropkove a Michalovciach vytvorí 1 200 pracovných miest. Súvisí s automobilovým priemyslom, ide o výrobu automobilových káblov. Je to investícia, ktorá bude mať v blízkom čase svojich ďalších nasledovníkov. Som presvedčený, že je to krok, ktorý znamená začiatok investičného boomu na východnom Slovensku. Tak, ako sme dlhé obdobie v Žiline, v Dubnici, predtým aj v Trnave hovorili - vydržte, aj z Bratislavy sa to raz pohne na východ. V týchto týždňoch to bude na východ prichádzať. Máme ďalšie memorandum. Je ešte predmetom utajenia, lebo nás situácia v Žiline poučila a chytrákov typu Kočnera bude určite dosť aj na východnom Slovensku. Chceme urobiť všetko pre to, aby sa to zverejňovalo až po vyhlásení, resp. vyriešení pozemkových alebo majetkových vzťahov.

Zhmotnenie zámerov
Som presvedčený, že v priebehu troch mesiacov budeme schopní oznámiť dve ďalšie veľmi veľké investície na východné Slovensko. Je to gól v sieti súpera - v sieti času, lebo to je náš najväčší súper. Je to zhmotnenie toho, že konečne sa prestáva rozprávať a popri U.S. Steel tu budú fungovať aj ďalší významní investori. Sú tu teda ďalší, ale nie dosť. V každom prípade je to krok, ktorý sa stane možno nie dnes, ale z hľadiska historických hodnotení tejto vlády, charakteristický - že sa nehovorí, ale koná. Spomeňme si na rok 2002, na situáciu, ktorá bola bezprostredne po voľbách. Za seba môžem povedať možno trochu kritickejšie - lebo si to môžeme dovoliť, lebo sme prišli ako noví - že vývoj hospodárstva ekonomiky v tom čase nesmeroval k žiadnym svetlým zajtrajškom. Museli sme rušiť päť zákonov, ktoré zakladali veľký deficit verejných financií.

Zdravé verejné financie
Nízky deficit považujem pre zdravý vývoj ekonomiky za kľúčový. Rozdávať a rozdeľovať na úkor budúcich generácií vie každý. Ktokoľvek príde, povie - dajme, veď treba. Ak sme tento trend dokázali zastaviť, ak sme mali reálnu odvahu o reformách nielen rozprávať, ale ich aj vykonať, ak sme dokázali zmeniť systémy, ktoré viac brali, než bola slovenská ekonomika schopná vyprodukovať, tak je to úspech, ktorý Slovensko potrebuje. Nie je to cieľ, je to prostriedok. Všetky kroky, ktoré sa počas uplynulých dvoch rokov urobili, smerujú k cieľu, ktorý sa volá lepší život, vyššia životná úroveň. Problémom Slovenska nikdy neboli a nie sú výšky cien. Zásadný problém Slovenska je výška platov. Ak chceme reálne v tomto smere niečo urobiť, musíme ich dokázať zdvihnúť. Nevie to urobiť ani vláda, ani politická strana, dokonca ani Smer. Vie to reálne urobiť len súkromný sektor. Ten musí dostať najlepšie podmienky, akých sme schopní. Musí dostať podmienky na rozvoj, na rozvojové programy, musí dostať garanciu stability a budúcnosti. V ekonomike je to 80 percent o očakávaniach, o trendoch, o budúcnosti. Všetky ratingy hovoria o tom, kam kráča ekonomika. Vyjadrujú dôveru tých, ktorí sa tým profesionálne zaoberajú, aby ľuďom hovorili - môžeš tu investovať, môžeš tu zostať, môžeš tu pokojne rozvíjať svoje aktivity, tento priestor kráča pozitívnym smerom. Slovensko sa dnes líši od svojich susedov najmä trendom. Dlhodobo zaostávalo, dlhodobo sme obdivovali výšku zahraničných investícií v Česku, v Maďarsku, ekonomický rast v Poľsku.

Perspektívne Slovensko
Ale postupne sa zo škaredého káčatka, ktoré sa narodilo v roku 1993 ako pre niekoho nechcené dieťa v Európe, sa stáva príťažlivá labuť. Naozaj je príjemné počúvať také kapacity, ako napríklad bavorského ministra hospodárstva alebo delegáciu Svetovej banky, že Slovensko sa naozaj stáva jedným z najperspektívnejších regiónov. Oni to vnímajú ako región Európy a EÚ. Slovensko sa stáva mimoriadne dôležité, výhodné, a nebojím sa povedať, že moderné. Byť na Slovensku, vyrábať na Slovensku a predávať do celej Európy. Podarilo sa nám vytvoriť základy kvalitnej klímy a kvalitného prostredia pre tých, ktorí chcú prísť a rozvíjať svoje programy. Keď sme mali vstúpiť do EÚ, tak sa tu túlalo množstvo expertov, živených rôznymi grantmi. Radili nám, že musíme byť pripravení na vstup do EÚ.

Nepripravená EÚ
Ukázalo sa, že nie Slovensko nebolo dobre pripravené na vstup do EÚ, ale EÚ nie celkom zvládla svoje vlastné rozšírenie. Najmä pričlenenie takého priestoru, ktorý začína byť podnikateľsky atraktívnejší. O presune výrob rozhoduje súkromný sektor nepoznajúci hranice a ignorujúci záujmy politikov. Úplne logicky sa tlačí do prostredia, ktoré je ekonomicky výhodnejšie. Také prostredie prišlo a ukazuje sa, že nie všetky krajiny a nie všetci politici dokážu zvládať toto prekvapenie.
Slovensko sa v prvom rade pričinilo o to samo a každý jeden v tejto krajine. Súčasná vláda je výsledkom volieb. Schopnosť znášať reformy, znášať nepopulárne kroky, je na Slovensku obdivuhodná a s úctou sa pred ňou skláňam. Sme presvedčení o tom, že tie kroky sú potrebné - aj napriek chybám. Aj pri kompromisoch, lebo zasa je to len o výsledku politického vektora vôle.

Vlastná vízia
Slovensko nevytvára len dobré podmienky pre podnikateľov, ale reálne začína spoznávať aj svoje vlastné priority, aj svoje vlastné vízie. Ak dnes hovoríme o dominancii automobilového, elektrotechnického alebo elektronického a strojárskeho priemyslu, tak to nie je náhoda. Z posledných dvadsiatich väčších investícií väčšina smerovala práve do týchto oblastí. Nemecko, Francúzsko, Spojené štáty americké, Rakúsko - to sú krajiny, ktoré začínajú významne investovať. Ich príchod začíname reálne cítiť. Dokázali sme vytvoriť nielen prostredie z hľadiska makroekonomiky, ale aj naplniť svoju vlastnú víziu a priority v rozvoji hospodárstva. Ešte stále dnes produkujeme ani nie 50 percent úrovne HDP pôvodnej EÚ. Zásadná otázka pre budúcnosť našich ľudí je zvýšenie produkcie tovarov a služieb. Z toho sa odvíja zdravotnícka starostlivosť, kultúra, školstvo - všetky kroky, ktoré potrebujeme realizovať pri míňaní zdrojov verejných financií. Ale najskôr to do tých zdrojov potrebujeme dostať. Preto je to o produkcii, preto je to o pečení väčšieho množstva chleba.

Lokomotíva ekonomiky
Jeden z najväčších problémov je disparita regiónov. Reformy viac bolia na východe ako v Bratislave. Miera trpezlivosti musí byť logicky vyššia už len preto, lebo ekonomická vlna, ekonomický rozvoj sa šíri postupne. Keď prídete domov, nemôžete upratať naraz vo všetkých troch izbách, najskôr jedna, potom druhá, tretia. Tak je to aj so Slovenskom. Buďme radi, že je maličké, že sa v ňom dá upratať relatívne rýchlo. My sme polovica Londýna. A päť - šesť veľkých investícií zásadným spôsobom zmení tvár Slovenska. Už sú tu, treba len počkať, až sa naplno rozvinú. Považie je za vodou, Trnava a Žilina sú v podobe svojich automobiliek garantmi najrýchlejšie sa rozvíjajúceho regiónu. Ak zaberú naplno, vytvorí sa ďalších 15- až 20-tisíc pracovných miest. Automobilový priemysel prináša efekty aj pre východné Slovensko. Ak chce niekto niečo znamenať v automobilovom priemysle, začína byť nielen dôležité, ale aj imidžovo podstatné byť na Slovensku. Stáva sa mekkou a pevnosťou strednej Európy. Tento trend sa postupným nábehom výrob v ďalších automobilkách zvýši a zvýrazní. Máme lokomotívu rozvoja hospodárstva, vážme si ju a buďme za ňu vďační. Netreba diverzifikovať, diferzifikovaná je sama osebe trhmi. Ak to bude taká recesia, že všetky trhy zlyhajú, potom nám bude úplne jedno, či tú automobilku máme my alebo Poliaci, lebo je to multidsciplinárne odvetvie, ktoré postihne všetkých. Lepšie než rozmýšľať nad tým, aby sa využila komparatívna výhoda z toho, že tu automobilky máme, že prinášajú v druhom a treťom ráde desiatky tisíc pracovných miest. Dnes je 55-tisíc ľudí zamestnaných v automobilovom priemysle. Keď zaberie naplno, bude to vyše 100-tisíc. To hovoríme len o tom, čo počítame v druhom a treťom ráde. Ďalšie efekty sú ohromujúce.

Mikroprostredie a perspektíva
Východné Slovensko je skvelým priestorom na budovanie výrobnej logistiky, výroby komponentov práve pre automobilový priemysel. Na tom sú postavené aj ďalšie projekty, ktoré prídu a ktoré zásadným spôsobom zmenia tvár Slovenska. V rámci vlastného ekonomického hospodárskeho rozvoja sa potrebujeme venovať dvom veciam: mikroprostrediu a perspektíve.
Makroprostredie sme zvládli vďaka reformám. Dnes je tu najperspektívnejšie podnikateľské prostredie v Európe. Máme najnižšie daňové a odvodové zaťaženie a dokážeme poskytovať kvalifikovanú a veľmi slušne kúpiteľnú pracovnú silu. V každom prípade potrebujeme v regiónoch vytvoriť mikropodmienky, ktoré znamenajú konkrétny región, konkrétny priemyselný park, konkrétnu infraštruktúru, konkrétny kus pôdy. Obce a mestá neboli pripravené dostatočne na takýto nával investícií a v konečnom dôsledku im v tom nepomáhala ani legislatíva.

Priemyselné parky
O priemyselných parkoch sa tu hovorilo päť rokov. Ale keď sme mali nejaký ponúknuť napr. Kii, tak sme nemali žiadnu alternatívu lokality v Žiline. Išli sme do toho aj s rizikom, že nebola majetkovo vyrovnaná. Urobil by som to znova. Aj napriek tým, ktorí sa snažia robiť všemocne dôležití a hádzať polená pod nohy. História si nebude pamätať ani Mikulíkov, ani Kočnerov. Bude si pamätať závod, ktorý dáva ľuďom prácu.
Ministerstvo hospodárstva pripravilo financovanie z európskych štruktúr tak, že na zabezpečenie priemyselných parkov sú k dispozícii vyše dve miliardy korún. Je potrebné, aby návrh na priemyselné parky predkladali mestá a obce. Na prvú výzvu došlo len 12 projektov, z toho šesť relevantných. Musím pochváliť, že najmä z východného Slovenska. Mestá a obce sa postupne preberajú. Začínajú si uvedomovať, že ony musia byť aktívne, že ony musia riešiť pozemky, vlastníctvo a prichádzať za nami - máme takúto a takúto lokalitu, ponúkajte ju. Najskôr riešime otázku, aby investor prejavil záujem o Slovensko. Keď sa to podarí, potom veľmi radi akceptujeme konkurenčné prostredie medzi jednotlivými mestami a priemyselnými parkmi, len ich musíme vytvoriť v dostatočnej miere.

Zvládnuť ponuku
Cieľ, ktorý stanovila aj ANO, ktorej som predstaviteľom - 12 priemyselných parkov - sa v roku 2005 politicky narodí. Myslím si, že v priebehu dvoch rokov prinesie 80-tisíc nových pracovných príležitostí. Musíme zvládnuť konkrétnu ponuku v regiónov pre konkrétnych investorov. Keď sa niekto rozhodne pre Slovensko a povie si, že toto je dobré prostredie, prídem sem, potom sa pýta, kde sa môže usadiť. To už je potom o industriálnych parkoch, o nových priemyselných zónach, o daňových podmienkach, o spolupráci s mestom alebo obcou a o infraštruktúre, ktorá musí byť na zodpovedajúcej úrovni. Kvôli tomuto sme dokázali urobiť dobré dohody aj so zástupcami energetických firiem. Keďže ide o potenciálnych zákazníkov, sú ochotní budovať infraštruktúru v určitej sume na vlastné náklady.

Kapitál putuje
Druhá otázka, na ktorú sa treba sústrediť popri tvorbe mikroštruktúry, je perspektíva a vízia. Súčasný posun priemyselnej produkcie z ostatných krajín EÚ cez Slovensko má dočasný charakter, bude trvať 15 - 20 rokov. Potom sa situácia na východ od Slovenska stabilizuje a budeme vystavení takému istému tlaku ako dnes Španielsko, Francúzsko, Nemecko. Súkromný sektor bude prirodzene hľadať lepšie podmienky na svoju produkciu v krajinách, kde je lacnejšia pracovná sila a kde sa bude stabilizovať lepší makroštrukturálny rámec.
V tom momente musíme súťažiť s jediným, čo nám ostáva k dispozícii, a to je kvalita pracovnej sily, schopnosti, vedomosti, vyspelosť. Dnes často horekujeme nad tým, ako máme poddimenzovaný výskum, vývoj, školstvo. Musíme si v priebehu nasledujúcich období, keď produkcia prichádza vo väčšej miere, ako je bežný trend, dokázať zabezpečiť zdroje, z ktorých budeme cez rozumné investície do týchto oblastí zvyšovať konkurencieschopnosť našej pracovnej sily - vo vedomostiach, v zdravotnom a sociálnom zabezpečení.

Pripraviť kvalitných ľudí
Každý chce vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, každý ju chce mať zdravú a so zodpovedajúcim sociálnym zabezpečením, aby sa dokázala plnohodnotne sústrediť na výkon. Je isté, že pracovník, ktorý má problém so starostlivosťou o chorých rodičov, nemôže zďaleka podávať také výkony ako ten, kto si môže dovoliť zaplatiť v reálnej cenovej úrovni poskytovanú starostlivosť ako službu. Obdobie 15 - 20 rokov musí byť z hľadiska starostlivosti o ľudí na Slovensku prelomové. Až 90 percent problémov je zakotvených v peniazoch. Musíme investovať do skvalitnenia školstva, vedy, výskumu, zdravotníckej starostlivosti a sociálnej siete a sociálnych služieb. Musíme zabezpečiť, aby ľudia na Slovensku dokázali abstrahovať od čo najväčšieho množstva svojich problémov, aby netrávili čas v nemocniciach, v čakárňach, po lekároch, na lôžkach a aby dokázali zvyšovať upgrade svojich vlastných schopností a vedomostí tak rýchlo, ako to vyžaduje vedecko-technický pokrok. Je všeobecne známe, že ten, kto auto vymyslí, dostane viac ako ten, kto ho vyrobí. Ak sa máme v budúcnosti zmieriť s tým, že raz sa bude časť výroby automobilov presúvať na východ, musíme urobiť všetko pre to, aby u nás zostalo to, čo bude determinovať ich výrobu, výskum, vývoj, konštrukcie. Veľmi radi budeme zamestnávať tisíce ľudí vo vývoji, aby ďalšie desaťtisíce na východných trhoch mohli a mali čo vyrábať.

Byť tvorivou dielňou
Potrebujeme novú generáciu, ktorá bude schopná prekonávať komunikačné bariéry v jazykoch a v počítačovej gramotnosti. Potrebujeme budovať e-society, ktorá dokáže veľmi efektívne narábať s novými komunikačnými technológiami a nebude mať komunikačné bariéry v EÚ a vo svete - to znamená dva cudzie jazyky, ovládanie počítačov, základných softvérových postupov, prístupnosť a sprístupnenie podstatných náležitostí v oblasti hardvéru a softvéru a schopnosť ich ovládať. Toto sú oblasti, kde potrebujeme cielene zvýšiť investície, reálne prichádzajúce zo zvyšovania produkcie. Slovensko sa nemôže spoliehať na to, že bude výrobnou dielňou. Dnes to niekedy tak je. Našou ambíciou musí byť stať sa tvorivou dielňou. Tisíckrát na rôznych medzinárodných fórach opakujem, že Slováci majú zakódovanú tvorivosť, že sú schopní vytvárať, kreovať, že sú schopní vymýšľať. Myslím si, že v novej generácii to určite je. Naša schopnosť v tomto smere by mala byť znásobená cielenými investíciami do vedy, výskumu, školstva. Veľmi nekompromisne musíme začať zavádzať výučbu cudzích jazykov už od prvého - druhého ročníka. To chce, samozrejme, zlepšiť schopnosti učiteľov. Ten istý problém je aj v budovaní e-society. Žiak vie často viac ako učiteľ. Je to oblasť, ktorá je mimoriadne perspektívna a do ktorej treba investovať každý rok.

Základy sú dobré, treba pokračovať
Nová generácia sa s prekonávaním dvoch základných komunikačných prekážok vyrovná oveľa ľahšie. Musíme sa vymaniť z vlastnej izolácie, z vlastného konzervativizmu a dokázať osloviť Európu. Dnes už mnohí berú naše meno nie s dešpektom, ale práve naopak, s rešpektom. Na medzinárodných konferenciách sa hovorí o tom, že je obdivuhodné, čo sme dokázali. Netreba zaspať na vavrínoch, treba smerovať stále dopredu a treba si uvedomiť, že sme stále len na začiatku cesty.
Za tie dva roky sme položili slušné základy, ale je to len začiatok toho, aby sa na Slovensku naozaj žilo dobre. Aby sme nikdy nedopustili návrat tých, ktorí chcú žiť na úkor budúcich generácií. Dosť sme sa naplatili za ich rozmach v uplynulých rokoch. Nesmieme dopustiť, aby našim deťom raz zostalo riešiť otázku, či majú alebo nemajú predať Vysoké Tatry, aby zaplatili dlhy svojich rodičov. Slovensko je perspektívne a podľa mňa je odsúdené na úspech. Netreba sa báť, treba mať odvahu a treba si veriť.


DISKUSIA

Juraj Augustín, U.S. Steel Košice: Dovoľte mi, aby som ako prvý využil príležitosť vystúpiť v diskusii na dnešnom HNClube, ktorého je naša spoločnosť - U.S. Steel Košice - generálnym partnerom.
Som generálnym manažérom pre regionálny rozvoj U. S. Steel Košice a výkonným riaditeľom Centra ekonomického rozvoja, ktoré naša spoločnosť založila na základe Memoranda o porozumení s vládou SR tesne po prevzatí oceliarenských aktivít v bývalých VSŽ Košice vo februári 2001.
Záväzok U.S. Steel Košice v ekonomickom rozvoji regiónu prostredníctvom priťahovania priamych zahraničných investícií, ktorú zabezpečuje malý kolektív nášho centra, pozostávajúci z piatich pracovníkov, bol v Memorande časovo obmedzený na dva roky. Keďže sme v závere roka 2004, všetci vidíte, že tento záväzok naša spoločnosť vysoko prekračuje. Nielen však tým, čo sa dá merať časom.
Našimi aktivitami, ktoré zabezpečujeme bez poplatkov, inými slovami zadarmo, sa v regióne východného Slovenska etablovalo deväť zahraničných investorov, napríklad Thaylor-Wharton Harsco, Tube City a dlho očakávaný Plastipak Packaging z USA, Gilbos z Belgicka a zo Spojených štátov a iné.

Tieto spoločnosti pri plnom nábehu svojich prevádzok vytvoria okolo 1 200 nových pracovných príležitostí a preinvestujú v regióne okolo 75 miliónov amerických dolárov. Samozrejme, pri získavaní takýchto investícií sme spolupracovali s mnohými partnermi, v prvom rade s obchodnými radcami našich veľvyslanectiev v zahraničí, SARIO, regionálnymi a miestnymi inštitúciami, zástupcami miest a obcí, správcami priemyselných parkov, poradenskými nadnárodnými spoločnosťami a inými. V jednote a pochopení našich cieľov sa nám podarilo prekonať aj určité nedostatky, resp. hendikepy nášho regiónu.
Keďže prioritou je podpora nedostatočne rozvinutých regiónov, medzi ktoré, žiaľ, východ Slovenska patrí, chcel by som sa opýtať na konkrétne formy podpory, ktoré môžu zahraniční investori očakávať v prípade, keď sa rozhodnú investovať v našom regióne. A pritom nepatria do skupiny tzv. strategických investorov, resp. investorov, ktorí v rámci svojho projektu preinvestujú požadované obrovské množstvá financií. Tie, ktoré zatiaľ aj prostredníctvom nás našli svoj priestor v našom regióne, patria malým a stredným, ale v svojich aktivitách progresívnym spoločnostiam. Aké investičné stimuly okrem podpory pri zamestnávaní registrovaných nezamestnaných a podpory pri školení a preškoľovaní svojich zamestnancov môžu získať?
Druhá otázka, ktorú by som rád položil, sa týka výstavby rýchlostnej komunikácie spájajúcej Košice so štátnou hranicou medzi Slovenskom a Maďarskom. Ako vyzerá z časového a z finančného hľadiska jej realizácia?

Pavol Rusko: Nedá sa celkom dobre aj znižovať deficit verejných financií, aj financovať reformy, aj financovať investičné stimuly pre tých najväčších, aj znižovať daňové zaťaženie a ešte prispievať na priemyselné parky kofinancovaním. A zároveň sa ešte pýtať, aké sú ďalšie stimuly. Už žiadne, aby som bol úprimný. Je ich veľa. Ak si myslíme, že máme, napríklad, dve miliardy na to, aby sme v priebehu dvoch rokov podporili investície na východnom Slovensku, tak budem bojovať za to, aby išli do priemyselných parkov a veľkým strategickým investorom. Dajú prácu, nabalia mnohých. Sami dobre viete, že U.S. Steel nie je len fabrika v lokalite Východoslovenských železiarní. To sú tisíce dodávateľov, ktorí majú prácu. Ak by sme sa dnes rozhodovali, či má prísť ďalší investor a dáme na investičné stimuly 1,5 miliardy, alebo 1,5 miliardy rozdelíme medzi malých a stredných a, pri všetkej úcte, 30 percent zmizne v čiernej diere - to som v odhade ešte celkom konzervatívny, tak radšej to prvé. Automobilka má síce šesť miliárd, ale cez DPH sa vrátia asi štyri miliardy. Potom je tu ďalších 20- až 30-tisíc pracovných miest a ďalší dodávatelia, ďalšie DPH, rozvoj, ekonomický rast. Určite je to investícia, ktorá sa oplatí. Najväčší investičný stimul je kvalita podnikateľského prostredia, znižovanie priamych daní, rušenie niektorých daní, zrušenie daní z dividend. Veľmi dobre viem, aká to je pomoc. Už sa nikto nemusí naháňať ani s optimalizáciou daňového základu. Zaplatím, zinkasujem, nemusím zdaňovať, absolútne super. Týmto rozhodnutím odpadlo toľko fragmentov sivej ekonomiky, že si to dnes ani nevieme dobre sami narátať. Jeden priemyselný park, to je 150 - 200 miliónov. Keď budú na východnom Slovensku štyri, to je takmer miliarda.
Odbyt výrobkov nie je len dodávanie komponentov, ale sekundárne rast kúpyschopnosti obyvateľstva. Choďte sa pozrieť, ako sa darí spoločnostiam, kde je vysoký rozvoj ekonomiky - hovorím o obchode alebo o predaji výrobkov, napr. záhradkárskych potrieb. Aj toto je impulz, ktorý podporuje malých a stredných, možno nie v oblastiach, ktoré priamo súvisia s danou výrobou. Ak investičný stimul, tak prioritne veľkým a priemyselné parky. Následné efekty sa dostavia.
Oslovujem ministra Prokopoviča, aby sme otvorili tender na PPP (Public Private Partnership) pre trasu Zvolen - Rimavská Sobota - Košice. Každý mesiac príde jeden investor a pýta sa na to. Pustime súkromných investorov do budovania diaľnic. Bol tender, ale museli ho zrušiť. Potom ho konečne uzavreli, je sľub - v roku 2005 sa určite zrealizuje. Máme nastavené plány na dokončenie diaľnic, napr. bystrický región, do konca roku 2007, resp. nastavenie, aby to začiatkom 2008 fungovalo. Príde investor, ktorý začne v 2005 budovať fabriku Continental, v roku 2007 sa naplno rozbehne produkcia - takže bude pol roka bez diaľnice.
To už nie je dnes pre Bystricu argument, že nemá napojenie na diaľnicu. Tí, ktorí prichádzajú, začnú produkovať v období, keď už diaľnica bude takmer hotová. O dva roky sa do takejto situácie dostaneme aj tu. Lebo v roku 2007, keď začnú prichádzať, tak v rokoch 2009 - 2010 už bude chýbať veľmi málo. Len si musíme švihnúť a konečne nájsť zdroje, ktoré nám zabezpečia rýchlejšie dobudovanie cesty cez Gemer. To je strategická otázka riešenia zabudnutej oblasti, ktorá musí byť diaľnične napojená, ak nechceme, aby nám po Schengene život odtiekol na juh Európy.

Juan Ramon Hernández Soublet, Slovenská energetika: Pán minister spomínal aj dohody s našou spoločnosťou alebo aj s našimi partnermi na Slovensku pri podpore priemyselných parkov. Vedieme rokovania s niektorými našimi partnermi alebo so zákazníkmi v západnej Európe, ktorí majú záujem o investície na východnom Slovensku. Jeden z našich dodávateľov v zahraničí otvára v Košiciach pobočku, kde vytvára 200 pracovných miest. O dva týždne budeme rokovať s nemeckými firmami, ktoré majú záujem o investície na východnom Slovensku. Minimálne jedna z nich vyjadrila záujem o investíciu v Michalovciach. Mali sme rokovania s Michalovcami ako s obcou. Narazili sme na problémy s cenami pozemkov. Všetci, čo sme tu, sme presvedčení, že práve Slovensko je to vhodné prostredie na investíciu. Často zabúdame, že musíme dávať argumenty manažérom zahraničných firiem, aby presvedčili zasa majiteľov firiem. A je rozdiel, ak stojí štvorcový meter jedno euro alebo 10 - 12 eur.
Kedy môžeme očakávať, že bude nejaké rozhodnutie o priemyselnom parku v Michalovciach? Budeme môcť o dva týždne rokovať, v Nemecku hovoriť o tom, že Michalovce budú priemyselným parkom, budeme môcť rozprávať aj o konkrétnej cene pozemkov?

Pavol Rusko:
Cena pozemkov je vždy problematická, ak sa vlastník dozvie, kto tam ide. To záleží na primátoroch a starostoch, aby veľmi rýchlo išli na zmluvy o budúcich zmluvách pre tú oblasť, ktorú v majú územnom pláne schválenú ako priemyselný park. V momente, keď tam príde prvý zahraničný investor, začne sa tam prechádzať, tak si v krčme hovoria - Za koľko dáš? Za 300? Nebuď hlúpy, pýtaj aspoň 1 000, veď to musia kúpiť! Zopakuje sa nám scenár zo Žiliny. Veľmi intenzívne treba pracovať na získavaní pozemkov cez zmluvy o budúcich zmluvách v čase, keď ešte nie je rozhodnuté, ktorý investor tam príde. Šetrí to čas, šetrí to veľa peňazí a dáva to konkrétnemu projektu reálnu podobu. Môže sa stať, že sa pár ľudí nevie vmestiť do predstavy vlastnej kešene a prídete o investíciu. Keď hovoríme o Michalovciach, nepôjdeme cez zákon o priemyselných parkoch, ale cez európske fondy. Dali projekt, pokiaľ viem, je dobrý. Ak sa nič nepredvídané do konca roka nestane, bude schválený. Je tam predpoklad vyše 100 miliónov korún. Nemám informáciu, že by čokoľvek bránilo schváleniu toho projektu. Je dobrý, splnil všetky náležitosti, je v regióne, ktorý zásadne strategicky podporujeme a nabaľuje na seba ďalších investorov. Súčasťou projektu je aj stavebné povolenie. To nemohol nikto vydať bez toho, aby nebol známy vlastnícky vzťah k pozemkom.

Serafína Ostrihoňová, primátorka Zlatých Moraviec: Chcem sa v mene zlatomoravského požitavskeho regiónu 40 obcí poďakovať za to, že prioritou vašich priorít je rozvoj zaostalých regiónov. Práve tento región patrí k najzaostalejším. Samsung má záujem vrátiť sa na Slovensko. Vieme veľmi dobre, že Calex Zlaté Moravce bola vlajková loď bielej techniky nielen požitavského regiónu Slovenska, ale celého bývalého Československa. Máme dvoch vážnych záujemcov o investovanie v našom regióne, ale za toho najvážnejšieho by som považovala Samsung. Prosím vás o pomoc, aby nás lobing z rôznych regiónov nepredstihol.

Pavol Rusko:
Ak dnes hovoríte o vašom regióne ako o najzaostalejšom, tak o pol roka to nebude pravda. Aj Samsung doriešime. Prihlásili sa o stretnutie, majú dve priority. Jednou je rozvoj v Galante a druhou potenciálny návrat do Calexu Zlaté Moravce. Odhadujem, že do prvého kvartálu budúceho roku by sme mali mať definitívne jasné názory. Určite na vás nikto nezabudne.

Miloš Somora, Molex Slovakia: Pod pojmom podpora investícií akosi implicitne máme snahu predstaviť si vzťah slovenskej reprezentácie, slovenskej vlády voči prichádzajúcim investorom. Je to samozrejmé pri rozbehu takýchto megaprojektov, ako je osadenie Slovenska novým priemyslom zo zahraničia. Prvá fáza sa pomaly končí. Bolo by dobré poobzerať sa po tom, čím investičné stimuly zintenzifikovať. Podpora by mohla vyzerať tak, aby prítomnosť zahraničných investorov zanechala intenzívne pozitívne stopy, aby toto pôsobenie trvalo čo najdlhšie. Privítal vy som, keby izoláciu zahraničných investorov zo strany slovenskej vlády, možno ministerstva hospodárstva, preklenula akási databáza, ktorá by opisovala možné interakcie medzi dodnes izolovanými investormi.
K druhej predstave o čo najdlhšom pôsobení. Všeobecne sa prijíma, že Slovensko je neduživé v podpore vysokého školstva, vedy, výskumu. Časové konštanty týchto procesov sú enormne dlhé. My by sme sa mali snažiť o ich skrátenie. Jedna z myšlienok je nahradiť extenzívne stimuly, ktoré sa dnes viažu takmer výlučne k finančným grantom, resp. daňovým prázdninám, zainteresovaním zahraničných investorov vo vyššom podiele dizajnérskych pracovných aktivít na Slovensku. Tu by sa mohol stimul trochu kvantifikovať a vo svojej kvalite trochu zmeniť.

Pavol Rusko:
Izolovaných investorov nepoznám, skôr sú involvovaní. Keď začne byť izolovaný od logistiky a prostredia, tak asi nie celkom sa mu podarí naplniť investičné plány. Pokiaľ ide o nejaké interrelačné informácie, SOPK dá toľko štatistík, udalostí, vzťahových otázok, informácií o výrobných programoch, vzájomných koreláciách medzi podnikmi, že je škoda suplovať to z ministerstva. Aj SARIO má k dispozícii databázu.
Keď sa hovorí o podnikaní, domáci frflú, že vidíme len zahraničných. Nie je to pravda. Sú U.S. Steel alebo Leoni domáci alebo zahraniční? Pre mňa sú slovenskí, zamestnávajú slovenských ľudí, platia dane na Slovensku. Z môjho hľadiska sú slovenskí domáci všetci tí, ktorí sú tu a platia tu dane.
Mal som stretnutie so zamestnávateľským zväzom. Všetci hundrali, že dávame málo na podporu prezentácie slovenských podnikateľov v zahraničí. Od mája tohto roku je otvorená schéma presne na toto - prezentácie, výstavy. Je tam miliarda 300 miliónov, prišli projekty za 40 miliónov. Všetci majú plno rečí o tom, ako im nepomáhame, keď chcú prezentovať svoje vlastné projekty v zahraničí. Máme sieť obchodných radcov, je ich 50. Pracujú oveľa intenzívnejšie ako v minulosti a pomáhajú. Je veľa ľudí, ktorí o tom nevedia, ktorí si našu internetovú stránku ani neprečítajú. Potom niekde prídu a hovoria, že toto a toto nie je a ani nevedia, že sú možnosti, ktoré nevyužívajú.
Keď hovoríte o investičných stimuloch. Sú vyčlenené aj na vzdelávanie, majú to v štruktúre. Napr. Kia a Peugeot majú presne vyčlenené, koľko peňazí majú dať na budovanie svojho centra, na budovanie školiacich zariadení, na preškolenie ľudí, na tréningové aktivity doma, v zahraničí. Z trhu práce si vytiahnu tých svojich 500, 800, 1 000, 1 500 ľudí a dajú im najlepšie vzdelanie vzhľadom na oblasť, v ktorej pracujú. Ak niekto bude riadiť alebo kontrolovať výrobné procesy v Kii, tak sa bude pripravovať na tých najmodernejších svetových technológiách, ktoré sú k dispozícii. Takých ľudí bude na Slovensku stále viac. Výrazne to zvýši aj kvalitu nášho učňovského školstva a ľudí, ktorí toto učenie ukončia. V rámci doškoľovania získajú novú kvalitu, nový spôsob myslenia, novú dimenziu a skvalitnia aj svoje uvažovanie, čím zvýšia svoju hodnotu na trhu práce.

Juraj Sinay, rektor Technickej univerzity v Košiciach, prezident Slovenskej rektorskej konferencie: Na základe nášho rozhovoru sa ohlasuje u nás veľmi veľa ľudí z informačných techník a technológií, za čo vám chcem poďakovať. Na druhej strane, máme s tým trochu roboty, ale to je dobre. Chcel by som poprosiť, keby sa začalo pomaly hovoriť aj o vedecko-technologických parkoch. Nadväzuje to na celý komplex sily ekonomiky Slovenska. My to vidíme už v rozpočte pre vysoké školy, kde je nárast o 3,5 miliardy korún. Tým sa dostaneme k tomu, čo nám ešte trochu na Slovensku chýba, dve percentá HDP z priemyselnej sféry na podporu vysokých škôl a vzdelávania. Máme priemyselné fórum, veľmi intenzívne v tom robíme.

Pavol Rusko:
Pán rektor, vy chcete stále upratovať už tú tretiu izbu, a my ešte máme neporiadok v druhej. Priority musia naozaj smerovať k extenzívnemu rozvoju. Skutočne sme slabí. Vydržme ešte, nepredimenzujme to. Ak máme ťahať vedu, tak musíme na to mať. Treba to udržať v norme, priority sú veľmi citlivé, treba tam veľmi balansovať, má to svoju strednodobú logiku vývoja. Tu špeciálne, na východnom Slovensku, potrebujete ešte tri - štyri výroby extenzívneho charakteru, ktoré zvýšia zamestnanosť, ktoré zvýšia kúpyschopnosť, zvýšia produkciu. Tá bude v konečnom dôsledku v absolútnych číslach oveľa výhodnejšia pre vedu a techniku, lebo bude uspokojovať aj záujmy verejného okruhu, aj záujmy nadstavby, ktorá sa musí rozvíjať.

Jozef Dušan Hric, Tesla Liptovský Hrádok:
Som presvedčený, že prevažná väčšina podnikateľov vníma úspechy. Aj trendy sú nespochybniteľné a vďaka za ne. Hoci som sám z priemyslu, som toho názoru, že príliš veľká orientácia zahraničných investícií len do priemyslu má aj svoje riziká. Aké kroky zo strany ministerstva hospodárstva a z vlády budú na elimináciu týchto rizík? Je ich veľmi veľa. Ak si uvedomíme, že Volkswagene nám dnes robí zhruba 22 percent rastu HDP a robí 20-percentný podiel na vývoze. Ak sa nám podarí dokončiť Kiu a PSA, tak predpokladám, že budeme mať okolo 60 percent tvorby HDP a vývozu na automobilovom priemysle. Potom sa Slovensku teoreticky môže stať, že sa staneme satelitom zahraničných svetových firiem. Aké kroky sa urobia, aby postupne prichádzali investície s vyššou pridanou hodnotou, ktoré donesú viac sofistikovanejšej práce?.
Druhá otázka smeruje k pripravovanej novele Trestného zákona. Opäť je tu pokus vniesť do niektorých paragrafov pohľad, že podnikatelia sú nejakí podvodníci, zlodeji, na ktorých treba mať veľký bič. Neviem si ináč vysvetliť, ako sa môže opäť do novely Trestného zákona pripravovať ustanovenie, že okrem fyzickej osoby bude za nejaký prečin zodpovedná aj právnická osoba. Ako je možné, že sa to robí len na podnikateľskú sféru a nevzťahuje sa to na štát, na NBS, na politické strany a hnutia? Len my podnikatelia sme tí zlí? Aký je váš názor na túto novelu?

Pavol Rusko:
Netreba mať obavu, Johnson Controls, Samsung Development a ďalší - to sú pridané hodnoty, ktoré niekoľkonásobne prekračujú priemer bežnej priemyselnej produkcie. Dnes už neexistuje vízia, že toto bude len priemyselná produkcia a nie sme schopní vytvoriť podmienky pre ďalších a ďalších investorov, ktorí prichádzajú s novými informačnými technológiami, vývojovými postupmi atď. Nebolo by to reálne len za jedného predpokladu - ak by u nás nebolo dostatočné množstvo kvalifikovaných ľudí s vysokým potenciálom. Ale my vieme, že je. Len si zoberte potenciály Technickej univerzity v Košiciach, vo Zvolene, o Bratislave ani nehovoriac. V tomto smere som veľký optimista, pretože nadväznosť vývoja v priemyselných centrách bude cez produkciu zákonite pokračovať k vývoju, výskumu, vede. Galanta Samsung najskôr začali vyrábať, potom išli na logistické centrum a dnes rozhodli, že budú sťahovať celý vývoj a výskum pre strednú a východnú Európu. Nikto im nehovoril, že to musia mať v zmluve. Trend je jasný. Je to už lopta, ktorá sa kotúľa do brány. Nesmieme tam nikomu dovoliť hádzať prekážky. Automobilový priemysel je svojimi trhmi multidisciplinárny a diverzifikovaný. Je jedno, či vyrábam v Poľsku, v Česku alebo na Slovensku, lebo 80 percent produkcie nevyrábam pre slovenský trh. Dnes je veľký trh EÚ, kde už funguje pohyb tovaru, kapitálu a osôb. Je to len otázka transportných nákladov. Jednoznačne sa dnes ukazuje, že najväčšie automobilky vyrábajú pre celosvetové trhy. Je to o Amerike, Ázii, Afrike, Európe. Ak je recesia v jednom teritóriu, zaberie druhé. Schopnosť dorovnávať sa je veľmi veľká. A keď bude recesia v celom svete, v celosvetovom meradle, v automobilovom priemysle, tak bude všade. Bude pri palivách, v metalurgii, v chémii, u výrobcov pneumatík, jednoducho to zasiahne Slovensko tak či tak, bez ohľadu na to, či tu budeme mať tri automobilky alebo jednu pošleme do Poľska.
Nedá sa tomu účinne brániť tak, že budeme obmedzovať príchod tých, ktorí do tejto oblasti prichádzajú. Skôr, že budeme podporovať príchod iných alternatív. Tie sa budú rodiť najmä v strojárstve a elektrotechnike. Toto je základná trojnožka, ak vyčleníme podmnožinu automobilového priemyslu zo strojárstva, tak je to automobilový priemysel, iné strojárstvo, elektrotechnický priemysel a potom trochu nič a potom drevospracujúci, textilný, metalurgia, chémia.
Ale aj investícia do výroby kremíka alebo dôležitých polovodičov, ktorá sa bude realizovať tiež na východnom Slovensku a v dohľadnom čase investora oznámime, je svojím spôsobom cesta k diverzifikácii priemyselného portfólia SR. Nebojme sa tých automobilov! Dovtedy, kým zapnú naplno, tu už budú ďalší, ktorí pomôžu diverzifikovať.
Čo sa týka Trestného zákonníka, najväčšia tragédia je to, že to niekto myslí vážne, že to považuje za správne. Lebo keby to bol kapric typu, že ja som na tých podnikateľov nahnevaný a idem im to vrátiť, to viem pochopiť. Som presvedčený, že Daniel Lipšic nie je nahnevaný na podnikateľov, že im nič nechce vrátiť, že to len považuje za správne. To považujem za najväčšie nebezpečenstvo, najväčšiu tragédiu.
Zodpovednosť právnickej osoby, dosahovanie zisku je pomaly trestný čin. Budeme mať k tomu vážne výhrady a nikdy v tejto podobe túto právnu normu nepodporíme. Je to pre nás vážna vec, zásadná otázka profilovania podnikateľského prostredia. Aby podnikateľské riziko bolo dôvodom na niekoľkoročnú basu, je hrozné. Najväčší problém, ktorý mám, je ten, že to niekto považuje za správne. Je tak ďaleko od našich priorít a našich pohľadov na vec, že je zázrak, že sme schopní vzájomnej koaličnej spolupráce. Hovorili sme s RÚZ, s asociáciou zamestnávateľov. Bude sa tým zaoberať predsedníctvo Aliancie, vydáme vážne stanovisko. Je to nebezpečné aj v tom, že pri čiastočnom otváraní sociálnych nožníc vždy budú milionári. V každej krajine na svete, ktorá má vysokú životnú úroveň, sú závratne bohatí ľudia. Ten problém je v tom, že chceme, aby čo najmenej ľudí bolo chudobných. Ak je akceptovateľná životná úroveň, vždy budú nadskakovať tisíce nad ňou. Ale chceme, aby sa čo najviac k nej priblížili státisíce a aby pod tou úrovňou bolo čo najmenej ľudí. Aj v Nórsku, v Dánsku, vo Švédsku sú miliardári. Nikomu neprekážajú, lebo 95 percent ľudí nemá existenčné problémy. Toto je štandard, ku ktorému spejeme. Keď je pod tou hranicou príliš veľa ľudí, trend je veľmi nebezpečný vzhľadom na vytvorenie apriornej nenávisti a negatívneho postoja k podnikateľskej sfére. To sú tí gauneri, zlodeji, ktorí okrádajú, vykorisťujú. Tu sa vytvára apriórny precedens, kde sa tu na podnikateľov bude pozerať ako na potenciálnych zlodejov, gaunerov a zákazníkov všetkých prokurátorov, vyšetrovateľov a súdov.

Alica Ďurianová, Hospodárske noviny: Spomínali ste, ako bolo dobre, že bolo zrušené zdanenie dividend. Nadškrtli ste vzťah k bohatým ľuďom. Je všeobecne známe, že na Slovensku sa už zvolebnieva, je tu silná politická strana, ktorá sa netají tým, že znovu zavedie zdanenie dividend, že znovu poruší rovnú daň a bude sa usilovať o väčší počet sadzieb DPH, že zavedie vyššiu minimálnu mzdu a vyššie platy a zaručené minimálne dôchodky. Jednoducho, raj na zemi... Zrejme je daň z dividend so zrušením rovnej dane najsignifikantnejšia. Čo chce urobiť táto politická konštelácia, ktorá presadila tie reformy, aby to podnikateľské prostredie zostalo stabilné, pretože stabilita podnikateľského prostredia je pre všetky firmy veľmi dôležitá. Ako predvídate ďalší vývoj, na čo sa môžu podnikatelia pripraviť?

Pavol Rusko: Je polovica volebného obdobia. Niektorí politici sú schopní povedať čokoľvek, aby zaujali. Aj túto rétoriku treba brať s rezervou. Aj takéto vyjadrenia výrazne prispievajú k tomu, že zbližujú stanoviská časti súčasnej koalície a časti súčasnej opozície. Ak si má časť koalície po voľbách vybrať partnera, radšej budem predpokladať, že sa niekto poučil z chýb minulosti ako vstupovať do vzťahu s partnerom, ktorý chce rušiť to, čo sme úplne logicky a systémovo zaviedli. Predstava riadenia spoločnosti z čias pána Ľuptáka nie je to, čo by sme chceli podporiť, a čo by nás akýmkoľvek spôsobom nadchlo. Práve naopak, zo všetkých síl budeme proti takejto demagógii a takémuto populizmu budovania raja na zemi. Je to nereálne a myslím si, že predstavitelia politickej strany, ktorí toto hovoria, toto vedia. Len je to taký pokus získať čo najviac voličov, ktorý, samozrejme, bude úspešný. Všetko závisí od nás, od vás, od médií, od ľudí, ktorí majú iné názory, do akej miery mu bude postavený strop. Do akej miery bude môcť takýto názor a následné činnosti, vyplývajúce z tohto názoru na Slovensku, dominovať. Treba to brať s rezervou.

Peter Vaľo, Poľnohospodársky zamestnávateľský zväz: Keď sa majú tieto programy naplniť, ľudia budú musieť niečo jesť. U nás to vyzerá v poľnohospodárstve tak, že sa odstavujú všetky dobré výroby. Nie preto, že by naši poľnohospodári nevedeli vyrábať, ale preto, že sme dotovaní z EÚ. Naša vláda, ktorá o tom rokuje, vyzerá tak, že každý je odborník na poľnohospodárov a každý, kto má doma kvetináč, sa cíti poľnohospodárom. Tento rezort bude pomaly zlikvidovaný. Chcem poznať váš názor na tento stav.

Pavol Rusko:
Predstavte si situáciu, že v roku 1990 vystúpi predstaviteľ odborov ZŤS Martin a povie, že musíme dotovať špeciálnu výrobu, lebo ľudia stratia prácu. Doteraz by sme ju dotovali, oni by prácu mali a tie výrobky by buď nikto nechcel, alebo by sme ich museli dotovať, aby si ich niekto kúpil, pričom lacnejšie alebo kvalitnejšie by sme si ich mohli kúpiť inde. Urobím všetko pre to, aby mohla vzniknúť na Slovensku situácia, ktorá by umožnila znížiť podiel pôdohospodárstva na zamestnávaní ľudí. Inými slovami, odbúrať argument, že dotáciami do pôdohospodárstva sa musí udržiavať zamestnanosť. Tomu rozumiem aj v kontexte s veľkou nezamestnanosťou najmä na juhu Slovenska. Ale budem osobne hľadať alternatívu, aby som tento argument mohol pomôcť odbúrať. Ak dnes ide 21 miliárd do pôdohospodárstva, tak mám jednu jedinú istotu - že aj o rok pôjde 21 miliárd, aj o dva roky pôjde 21 miliárd, aj v roku 2007. Keby sme dávali priemyslu polovicu, mám istotu, že o rok sa vráti 300 miliónov, o dva roky sa vrátia dve miliardy a o tri roky sa začne vracať štvrtá miliarda. Keď si dnes vieme zabezpečiť pri voľnej tvorbe cien a voľnom obchode veľkú časť potravinových výrobkov zo zahraničia lacnejšie, považujem dotácie do pôdohospodárstva za dosť veľké mrhanie finančnými prostriedkami. Poviem to na príklade: na juh Slovenska možno príde veľká investícia, ktorá vytvorí 2 500 pracovných miest. Ak príde, tak vyrieši ľuďom alternatívu, aby mali kam ísť z pôdohospodárstva. Potom budem, prirodzene, rád, že podiel domácej produkcie na produkcii alebo na spotrebe sa môže znížiť a zároveň prekvantifikovať najmä do potravinárskeho spracovateľského priemyslu. Pre pôdohospodárstvo je príznačná diskusia, ktorú som mal s jedným z predstaviteľov úspešného poľnohospodárskeho podniku. Povedal, máme výborné výsledky, dosahujeme zisky, zamestnávame ľudí, je to perfektné. Opýtal som sa, či bez dotácii? Nie, samozrejme, s dotáciami. No aké zisky? My všetci sa skladáme, aby oni mali robotu. Ak viem výsledný produkt zabezpečiť zo zahraničia lacnejšie, zamyslím sa nad tým, či je zdravé v súčasnej miere dotovať pôdohospodárstvo. Poďme hľadať ropu pri Gbeloch, lebo nemáme energetickú sebestačnosť. Dajme 20 miliárd, musíme ten vrt nájsť, lebo to budeme mať doma. Potravinová sebestačnosť je dnes taká iluzórna ako energetická. Ak vieme doma pestovať lacnejšie, pri menších dotáciách, aby sme nemuseli zajtra zo zahraničia kupovať drahšie, tak to urobme. To je problém elektroenergetiky. Preto potrebujeme dobudovať Mochovce, preto potrebujeme repowering vo Vojanoch, v Novákoch, lebo inak by sme museli zo zahraničia kupovať drahšie. Cena ide hore. Nikto ma nepresvedčil, že keď nebudeme dotovať 22 miliárd, ale iba 18 do pôdohospodárstva, že zo zahraničia budeme musieť tie produkty nakupovať drahšie. Myslím si, že je dokonca trestuhodné nenakupovať produkty, ktoré iný štát vďaka svojej nezmyselnej politike dotuje, aby som to mohol ja kúpiť lacnejšie. Pôdohospodári nech sa na mňa nehnevajú, mám veľkú úctu pred ich prácou, ale osobne budem robiť všetko pre to, aby sa pre ľudí, ktorí v pôdohospodárstve pracujú, pripravilo v priemysle a cestovnom ruchu dostatok alternatívnych príležitostí, ktoré pomôžu odbúrať jeden veľmi vážny argument, ktorý cítim. To je nezamestnanosť, ktorá by dramaticky narástla, ak by sa dotácie nepoužívali. Nechcem sa ani zamýšľať nad tým, ako efektívne sa používali. Niekedy som mal pocit, že u nás sa dotuje, len keď je sucho, potom sa kompenzuje, keď je sucho, kompenzuje sa, keď je mokro, kompenzuje sa, keď vietor fúka i keď nefúka. Stále sa niečo kompenzuje. Keď sú tu kapitáni priemyslu a podnikatelia, chcem povedať, že keby sme len 10 percent tých dotácií mohli použiť ako investičné stimuly do priemyselných parkov a na podporu výroby a produkcie, tak by to podľa mňa bola 10-násobne efektívnejšia investícia. Chcem zdôrazniť, že jesť budeme mať čo, aj keby sme dávali menej dotácií. Je to opačný prípad, ako keby sme sa rozhodli dokončiť Mochovce, lebo na trhu je nedostatok finálneho produktu. O potravinách sa to v Európe povedať nedá.

Anna Balážová, SCA Hygiene Products, Gemerská Hôrka:
Naša spoločnosť je na trhu už 12 rokov a znovu sa rozhodla investovať. Je schválená investícia za dve miliardy korún. Už sa začala realizovať. Zákonodarca v zákone hovorí, že výdavky môžu byť uznané v prípade požiadavky na investičný stimul až po vydaní rozhodnutia. Máme nejakú šancu dostať investičný stimul na takú významnú investíciu v tomto regióne?
Pavol Rusko: Viem o tom, je to paragraf 35, písmeno b a c. Problém tu je. Absolútna nepripravenosť legislatívy, ktorá je v tomto smere chorá od začiatku, najmä vzhľadom na to, ako sa vybavovali a riešili stimuly. V roku 2000 prišiel zahraničný investor, našiel si zákon, rozhodol sa investovať 100 miliónov eur. Dal si žiadosť, dva roky ho tu vodili za nos z jednej kancelárie do druhej, do tretej, investoval. S veľkou slávou sme schválili investičné stimuly, konečne sme k tomu ministerstvo financií dokopali. A teraz sa ukazuje, že vlastne sme im dali aj nedali. Múdre ministerstvo financií povedalo, no dobre, ale to je až od dátumu schválenia žiadosti, a to, čo ste investovali doteraz, sa vám nepočíta. Pri nových žiadostiach je to vyriešené. Oplatí sa vám to. Ak ste si ešte nedávali žiadosť, je to dobré. Keď si ju dáte, tento problém nie je aktuálny. Tí, ktorí si dali a bola im už žiadosť schválená, majú s prepáčením figu drevenú, čo ma neskutočne hnevá.
Superdaňové prázdniny. Výborná vec. Potom sme zistili, že do započítania daňovej úľavy si môžu pri koeficiente započítať len tie investície, ktoré realizujú po schválení žiadosti, nie po podaní. Dva a pol roka tu s tým nikto nič nerobil, boli radi, že to dostali. Prišli domov, lepšie sa pozreli do zákonov a zistili, že je problém. Budeme to mapovať, dáme to dokopy a pre všetkých, ktorých sa to týka, budeme chcieť nájsť nejaké kompenzácie, či sa to ministerstvu financií bude páčiť alebo nie. Naozaj si myslím, že je to nekorektné. Je to arogancia štátu, keď štát po dvoch rokoch povie, že nedostanete nič, lebo tu je taký malý paragraf, čo ste si zabudli všimnúť. Všetci, ktorí s nimi rokovali, o tom vedeli.

Ďakujem za vašu pozornosť a chcem vyjadriť presvedčenie, že východné Slovensko bude rásť, bude rásť efektívne. Môžem vám sľúbiť, že do konca tohto roku oznámime ešte dve veľké investície, ktoré vás, pevne verím, potešia.

01 - Modified: 2002-12-12 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Štrajk lekárov zažehnaný
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/aktualny, menuAlias = aktualny, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
01. júl 2022 04:12