StoryEditor

Export ťahá tridsať veľkých výrobcov

01.02.2004, 23:00
Autor:
HNHN
Exportný potenciál slovenských firiem je určite vyšší ako sú v súčasnosti dosahované výsledky v oblasti vývozu tovarov a služieb. Myslí si generálny riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení František Bruckmayer. Nemožno sa podľa neho uspokojiť so stavom, keď slovenský vývoz tvorí predovšetkým automobilový priemysel opierajúci sa o výsledky dominantného výrobcu Volkswagen Slovakia.
Exportný potenciál slovenských firiem je určite vyšší ako sú v súčasnosti dosahované výsledky v oblasti vývozu tovarov a služieb. Myslí si generálny riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení František Bruckmayer. Nemožno sa podľa neho uspokojiť so stavom, keď slovenský vývoz tvorí predovšetkým automobilový priemysel opierajúci sa o výsledky dominantného výrobcu Volkswagen Slovakia. Oporou exportu by sa popri nadnárodných korporáciách etablovaných na Slovensku a väčších domácich vývozcoch mali v budúcnosti stáť aj malí a strední podnikatelia. Tak je to v krajinách, kde má podpora exportu z každej stránky zelenú, napríklad v Holandsku, Dánsku, vo Švédsku, Fínsku a prakticky vo všetkých štátoch EÚ. Bruckmayer to hovorí aj ako inšpiráciu pre slovenskú vládu.

Rezervy v exporte
Podľa generálnej riaditeľky sekcie obchodu a ochrany spotrebiteľa Ministerstva hospodárstva SR Alexandry Valachovej z dlhodobého hľadiska je rizikové spoliehať sa len na export veľkých firiem, zvlášť v citlivých odvetviach. Rezervy vidí v dynamike nárastu malých a stredných exportérov. Na Slovensku sa v súčasnosti eviduje zhruba 20-tisíc vývozcov. Pritom viac než polovicu hodnoty vývozu v minulom roku tvorilo 30 veľkých firiem. Rezervy nachádza Valachová aj v teritoriálnej štruktúre vývozu, ktorú by bolo treba rozšíriť. Takmer 60 percent exportu smeruje do piatich krajín, a to do Nemecka, Českej republiky, Maďarska, Poľska a Rakúska. Pomerne vysoký je v porovnaní s ostatnými teritoriálnymi zoskupeniami tiež podiel na celkovom slovenskom vývoze do krajín EÚ (až 60 percent). Žiaduca by podľa nej bola aj širšia komoditná diverzifikácia exportu. V súčasnosti na zhruba sedem najvýznamnejších tovarových skupín pripadá až 43 percent slovenského vývozu. Ide o položky súvisiace s automobilovou výrobou.
Slovenský export sa podľa Bruckmayera nepodporuje v takej miere, ako by to bolo potrebné. O výrazný stimul prišiel v roku 2000 po zrušení povinných platieb do Fondu na podporu zahraničného obchodu. Vďaka plateniu jedného promile z uskutočnených zahraničnoobchodných operácií sa vo fonde naakumulovalo okolo 500 miliónov korún ročne. To umožňovalo najmä veľkorysú podporu malých a stredných podnikateľov. Zrušenie tohto mechanizmu malo na fond likvidačný efekt. Rezervy sú podľa Bruckmayera aj pokiaľ ide o možnosti podpory zo strany Eximbanky. Záujem o jej služby by mohol byť potenciálne väčší než sú jej finančné kapacity.

Chýba dlhodobý plán
Vláda by podľa Bruckmayera mala vytvárať podmienky na zvyšovanie konkurenčnej schopnosti malých a stredných podnikov smerom k zahraničiu. "Vyrobiť však nestačí, ešte dôležitejšie je predať, čo je však limitované obmedzenými kapacitami nášho malého trhu. Chce to preto kvalitný prieskum možnosti odbytu v zahraničí. Veľké firmy si to vedia zorganizovať samy, malé však v tomto smere potrebujú pomoc," pokračuje Bruckmayer.
Popri realizácii nevyhnutných reformných opatrení v oblasti ekonomiky podľa neho treba obnoviť osvedčené mechanizmy činnosti FPZO, podporné exportné organizácie tohto typu majú tiež tradične významné miesto v ekonomikách hospodársky vyspelých štátov. Ich súčasťou je intenzívny rozvoj elektronického obchodovania, podpora prieskumu trhu a prezentácie prostredníctvom internetu.
"Naďalej Slovensku chýba dlhodobý hospodársky plán, ktorý by sa zaoberal aj víziou nášho zahraničného obchodu. Koncepčné myslenie stále ešte nedoceňujeme, prevažujú ad hoc riešenia. Žijeme, obrazne povedané, z ruky do úst, a to sa v oblasti exportu nevypláca," pripomína Bruckmayer.
Na zlepšenie slovenského exportu predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók navrhuje posilnenie poznatkovej základne cielene a programovo orientovanej na malé a stredné podnikanie. Malo by sa tým dosiahnuť sofistikovanie ich výrobnej technológie, ale aj organizácie riadenia. Doriešiť treba systém podpory ich úverovania, keďže často nedokážu splniť požiadavky na záruky komerčných bánk a v dôsledku toho nezískajú úver. Tento moment zvlášť vystúpi do popredia aj pri čerpaní pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ. Tiež navrhuje formalizovanie a zjednotenie roztriešteného servisu malého a stredného podnikania pod jednu organizáciu.

Zlepšiť prístup na internet
Podľa riaditeľa FPZO Jozefa Ďuricu je základom zodpovedajúca kvalita predávaného produktu a jeho marketingové načasovanie. Spoločná prezentácia slovenských výrobcov "pod jednou strechou", či už na výstavách alebo vo virtuálnom priestore, určite pôsobí presvedčivejšie, a je lacnejšia ako roztratené prezentácie alebo reklama. To dvojnásobne platí pre malých a stredných podnikateľov. "Bolo by možno potrebné pouvažovať o pôvodnom systéme práce a poslaní FPZO i poskytovaní príspevkov, ktoré citeľne, cielene a včas riešili financovanie elementárnych potrieb malých a stredných podnikateľov v oblasti prezentácie na veľtrhoch, výstavách, ako aj financovanie nákladov na propagačné materiály," hovorí Ďurica.
Ako ďalej pokračuje, ponúkané možnosti podpory exportu pre malé a stredné firmy pôsobia na prvý pohľad dosť neprehľadne. Skúsenosti z činnosti fondu jednoznačne dokazujú, že popri kvalitnej a použiteľnej informácii sú naďalej najžiadanejším pomocníkom krátkodobé finančné dotácie a úvery. Svoju nezastupiteľnú úlohu tu majú aj bankové ústavy a ich proexportné produkty.
20. máj 2022 12:17