Možnosti ďalšieho rastu slovenského exportu do Moldavska existujú v oblasti gumárenských a potravinárskych výrobkov. "Moldavsko je progresívne sa rozvíjajúci trh," hovorí Pavol Hanzel zo spoločnosti Matador Púchov. Pozitívom je podľa neho neprítomnosť domáceho výrobcu pneumatík. Na druhej strane o trh súperia všetci svetoví výrobcovia. Veľké možnosti existujú podľa ministerstva aj v textilnom a odevnom priemysle, potravinárstve a energetike.
Slovenský exportér, ktorý má skúsenosti v obchodovaní s krajinami bývalého Sovietskeho zväzu, sa v Moldavsku nachádza v podobnom prostredí. Rusky sa dá dohovoriť prakticky v každej firme alebo inštitúcii. V porovnaní s Rumunskom to predstavuje veľké pozitívum. Rovnako aj hodnotenie slovenskej produkcie zo strany moldavských odberateľov je vo všeobecnosti kladné, čo do určitej miery zjednodušuje komunikáciu s obchodnými partnermi. Problémom však býva výber vhodného partnera na obchodnú spoluprácu. Nájsť spoľahlivého a dostatočne solventného dovozcu nie je vôbec jednoduchou záležitosťou. Pri prvom kontakte a zisťovaní informácií o trhu ministerstvo odporúča využiť sprostredkovateľskú pomoc obchodného oddelenia veľvyslanectva v Bukurešti, prípadne asistenciu honorárneho konzulátu v Kišineve. Rezort takisto odporúča preveriť si bonitu firmy po niekoľkých líniách. Obchodná komora Moldavska poskytuje prakticky všetky informácie za pomerne vysoké poplatky. Orientácia v krajine nie je jednoduchá a predchádzajúca komunikácia s overenou miestnou firmou, znalou miestnych špecifík, tu predstavuje absolútny základ. "Zo strany slovenskej legislatívy by sme privítali zjednodušenie pri vydávaní víz pre našich obchodných partnerov," dodáva Hanzel.
Alfou a omegou dobrého obchodu je často prezentácia na veľtrhoch. Slovenské firmy na moldavských výstavných akciách do určitej miery limitujú vysoké účastnícke poplatky. Tie sa pohybujú na úrovni 70 až 80 dolárov za štvorcový meter. Priemerné ceny hotelov v Kišineve dosahujú 80 dolárov za osobu a noc, čo pri niekoľkodňovom pobyte predstavuje ďalší komplikujúci faktor. Ceny v Rumunsku, s výnimkou Bukurešti, sú totiž polovičné.
| 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 (1-8) | |
| Vývoz | 5,9 | 7,5 | 13,1 | 12,7 | 6,1 |
| Dovoz | 1,2 | 0,3 | 0,5 | 1,7 | 0,8 |
| Obrat | 7,1 | 7,8 | 13,6 | 14,4 | 6,9 |
| Saldo | 3,3 | 7,2 | 12,6 | 11 | 5,3 |
| Zdroj MH SR | |||||
| Základné ekonomické údaje | ||||
| 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | |
| HDP, ročná zmena v % | -3,4 | 2,1 | 6,1 | 7,2 |
| HDP, nominálny (okrem Transnistrie), mil. MDL | 12 322 | 16 020 | 19 051 | 22 040 |
| HDP, nominálny (mil. USD) | 1 171 | 1 288 | 1 478 | 1 587 |
| HDP na 1 obyvateľa | 321 | 354 | 407 | 448 |
| Priemyselná výroba (zmena v %) | -12 | 8 | 14 | 10,6 |
| Poľnohosp. výroba (zmena v %) | -8 | -2,6 | 6 | 3 |
| Vývoz (mil. USD) | 469 | 477 | 569 | 711 |
| Vývoz (ročná zmena v %) | 73 | 102 | 120 | 25 |
| Dovoz (mil. USD) | 597 | 783 | 882 | 1 103 |
| Dovoz (ročná zmena v %) | 58 | 131 | 113 | 23 |
| Bežný účet platobnej bilancie | -34 | -121 | -119 | -53,1* |
| (mil. USD) | ||||
| - ako % z HDP | -2,9 | -9,4 | -8 | - |
| PZI – ročná zmena, (mil. USD) | 34 | 128 | 149 | 67* |
| Celkový zahraničný dlh (mil. USD) | 1 488 | 1 555 | 1 503 | 1 614,5* |
| Devízové rezervy, (mil. USD) | 182 | 220 | 229 | 270 |
| Deficit štátneho rozpočtu | -380 | -258 | -139 | -110 |
| (mil. MDL) | ||||
| Deficit štátneho rozpočtu | -3,1 | -1,6 | 0,7 | 0,5 |
| (% HDP) | ||||
| Priemerná úroková miera | 35,5 | 33,3 | 28,4 | 19,3 |
| obchodných bánk (%) | ||||
| Miera inflácie (%) | 43,7 | 18,4 | 6,3 | 4,4 |
| Priemerná ročná inflácia (%) | 39 | 31 | 9,8 | 5,2 |
| Výmenný kurz, MDL/USD | 11,59 | 12,38 | 13,09 | 13,88 |
| Zdroj: Národná banka Moldavska, ŠÚ MoR | ||||
| */ údaje k 30.09. 2002 | ||||