Od stredy Irak sprevádzkoval svoj hlavný ropovod vedúci zo severoirackých ropných polí v oblasti Kirkúku do tureckého prístavu Ceyhan, vďaka čomu bude môcť prepravovať svoju ropu vo veľkokapacitných tankeroch priamo zo Stredozemného mora. Správa prišla na trh práve v období kriticky nízkych amerických priemyselných zásob ropy, ktoré sú príčinou jej nedávnych povojnových cenových maxím. Aj napriek skepticizmu analytikov sa rysuje šanca, že ropa z Kirkúku by mohla doraziť do USA v horizonte dvoch mesiacov. Burza zobrala na vedomie obnovenie prevádzky irackého ropovodu. Podľa analytikov oslovených agentúrou Associated Press však nie je isté, či preprava ropy bude bezproblémová a plynulá. Aj naďalej ju totiž môžu narúšať chronicky sa opakujúce sabotáže. Ceny ropy na svetových trhoch v stredu prudko klesli hlavne v reakcii na správy o lepšom než očakávanom vývoji priemyselných zásob ropy v USA a správy z Iraku mali len podporný charakter. Trhy sa totiž vždy snažia reagovať na prognózy budúceho vývoja, pričom prevádzka ropovodu je dobrou správou, ale s veľkým otáznikom, keďže riziko sabotáží vnáša na burzu neistotu a priestor na špekulácie.
Ropa zo severoirackých ropných polí začala prúdiť potrubím o 16.30 miestneho času a podľa agentúry Anatolia, ktorá sa odvolala na oficiálne zdroje, do Ceyhanu dorazila o 21.30. Podľa servisu Dow Jones sa očakáva, že v najbližších dňoch bude Irak potrubím prepravovať 300 až 400 tis. barelov denne (barel = 159 litrov). Zatiaľ v prístave na nakládku irackej ropy nie sú zaregistrované žiadne tankery. Spravidla však nakládke predchádza plnenie ropných zásobníkov, ktoré zaberá zhruba 10 dní. Až potom sú do terminálu poslané lode. V zásobníkoch sa v súčasnosti nachádza asi 500 tis. barelov, voľná kapacita predstavuje okolo 7,5 mil. barelov. Uvedené množstvo ostalo v Turecku ešte spred vojny (zvyšok si odviezli tankery petrolejárskych firiem ešte v júni), pričom posledný barel dorazil 23. marca.
Irak vlastní druhé najväčšie dokázané ložiská ropy na svete. Od oslobodenia Bagdadu však spojenci zápasia s rozkrádaním ropných zariadení, ale najmä so sabotérmi, ktorí aj v budúcnosti môžu brániť rozvoju Iraku. Ropovod je pre Iračanov cestou k speňaženiu ich čierneho zlata, pričom ustrážiť potrubie ropovodu je mimoriadne zložitá vec. Kvôli nízkym skladovacím kapacitám a obmedzeným možnostiam prepravy ropy cisternami museli Iračania počas minulých mesiacov injektovať časť vyťaženej ropy späť do jej prírodných rezervoárov. Príčinou súčasných nízkych objemov exportu boli aj problémy pri preprave ropy z veľkých juhoirackých ropných polí do terminálu Mina al-Bakr v Perzskom zálive, ku ktorým sa pridali aj výpadky elektrickej energie, a teda časté prerušovanie nakládky do tankerov.
StoryEditor