Banková rada Národnej banky Slovenska (NBS) schválila v piatok Menový program na rok 2003, ktorého súčasťou je aj strednodobý výhľad na roky 2004 až 2006. "Výkon menovej politiky v rokoch 2003 až 2006 bude v rozhodujúcej miere determinovaný integračným procesom," uviedol včera guvernér NBS Marián Jusko. Podľa guvernéra bude dôležité predovšetkým načasovanie vstupu do EMÚ a s tým spojená stratégia v oblasti fiškálnej ako aj menovej politiky.
Hodnoty menového programu na budúci rok vychádzajú zo zámerov vlády znížiť fiškálny deficit v porovnaní s rokom 2002, ako aj z rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ohľadne rastu regulovaných cien. "Na základe uvedených predpokladov by malo dôjsť k spomaleniu rastu konečnej spotreby tak verejného sektora, ako aj domácností. Nemalo by však dôjsť k výraznejšiemu spomaleniu rastu HDP v porovnaní s týmto rokom, dodal M. Jusko. V rámci štruktúry HDP centrálna banka predpokladá priaznivé pôsobenie zahraničného a investičného dopytu. NBS očakáva rast ekonomiky, porovnateľný s týmto rokom, teda na úrovni okolo štyroch percent. Bude to však výrazne závisieť od oživenia ekonomík hlavných hospodárskych partnerov v západnej Európe.
V roku 2003 očakáva NBS zníženie deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Objem vývozu by mal dosiahnuť medziročný rast 10,3 % a dovozu 7,2 %, čím schodok bežného účtu by mal dosiahnuť 73 mld. Sk a podiel na HDP by predstavoval 6,2 %.
Plánovaný vstup SR do Európskej únie a prizvanie SR do NATO vytvárajú predpoklady pre ďalšie zlepšovanie hodnotenia Slovenska ratingovými agentúrami. To by mohlo vytvárať tlak na zhodnocovanie slovenskej koruny, ktorý môže byť centrálnou bankou korigovaný, ak nebude zodpovedať výkonnosti reálnej ekonomiky. "NBS jej pripravená reagovať na potenciálnu nerovnováhu použitím všetkým dostupných prostriedkov, vrátane úrokových mier, a to oboma smermi," dodal M. Jusko.
V roku 2003 NBS predpokladá mierne zníženie sterilizačnej pozície NBS voči bankovému sektoru v dôsledku splatenia zahraničného štátneho dlhu a jeho revolvovania na korunovom (domácom trhu). NBS odporúča takýto postup vlády SR, ktorý na jednej strane umožní znížiť prebytok voľnej likvidity obchodných bánk a na druhej strane zníži kurzové riziko dlhovej služby štátu. V budúcom roku by mal štát splatiť istiny vládnych dlhopisov v objeme 820,1 mil. USD.
Predpokladaný pomerne vysoký rast priemernej inflácie v budúcom roku na úrovni 8,2 až 9,3 vytvára predpoklad adekvátneho nárastu nominálnych miezd. Tlmiť nadmerný rast by mal pravdepodobný vysoký rast reálnych miezd v roku 2002. Podľa vyhlásení vlády SR, reálne mzdy v ekonomike by mali vzrásť o 0,3 %, vo verejnom sektore o 1,5 %. Jadrová inflácia by mala byť v budúcom roku 2,7 až 5 %. "Rozpätie jadrovej inflácie je pomerne široké, ale zohľadňuje viacero faktorov," uviedol guvernér NBS. Stabilne rizikovým faktorom ostanú aj v budúcom roku ceny ropy a ťažko predikovateľný vývoj cien. Aj napriek tomu centrálna banka predpokladá, že budúcoročný výsledok nebude príliš vzdialený od jadrovej inflácie v tomto roku.
StoryEditor