Úroky v USA sa nezmenili, Fed sa bojí poklesu cien

Federálny rezervný systém (Fed), centrálna banka USA, podľa očakávania úroky nezmenil. Základná sadzba na federálne fondy tak aj po utorkovom zasadnutí Výboru Fedu pre operácie na voľnom trhu zostáva na jednom percente.
V stanovisku k úrokovému verdiktu Fed uviedol, že je spokojný s tým, ako na ekonomiku zapôsobili rekordne nízke úroky. Víta najmä dvojnásobné zvýšenie produktivity práce, čo pozitívne vplýva na ekonomický rast. Centrálna banka však varuje pred pokračovaním poklesu cenovej hladiny, ktoré by sa mohlo stať vážnou prekážkou pre zvyšovanie investičných výdavkov firiem a najímanie nových pracovných síl. "Riziko, že inflácia klesne na neželateľne nízku hodnotu, je hlavnou obavou pre najbližšiu budúcnosť," uvádza sa v stanovisku Fedu.
Trhy predpokladali, že centrálna banka úroky nezmení, s napätím však očakávali práve komentár, ktorým svoje rozhodnutie zdôvodní. "Fed je pripravený podržať úroky nízko, pretože podľa jeho názoru sa silného ekonomického rastu tak skoro nedočkáme. Trh predbehol sám seba, pretože očakával silnú expanziu, ktorú však Fed nevníma," povedal pre agentúru Reuters hlavný analytik spoločnosti Wall Street Access Peter Dunay. Investori budú podľa neho čakať na firemné výsledky za tretí štvrťrok alebo na ďalšie ekonomické dáta, ktoré by naznačovali, že ekonomika sa lepší.
Najväčšou prekážkou silného hospodárskeho rastu, po ktorom všetci svorne volajú, je vysoká nezamestnanosť. Je jedným z dôsledkov poklesu cien. Len v minulom mesiaci prišla americká ekonomika o 44-tisíc pracovných miest, pričom od skončenia recesie v novembri 2001 stratilo prácu už viac ako milión Američanov. Miera nezamestnanosti je v súčasnosti 6,4 percenta, čo je najviac za ostatných deväť rokov. Aktuálne štatistiky hovoria, že podniky využívajú svoju kapacitu iba na necelých 80 percent. Slabý dopyt tlačí firmy k znižovaniu cien a oberá ich tak o vyššie zisky. V takejto situácii potom podniky nie sú ochotné získavať nových pracovníkov, skôr naopak. Preto klesajú výdavky spotrebiteľov, ktoré sú rozhodujúcou zložkou americkej ekonomiky. Na celkovej tvorbe hrubého domáceho produktu sa totiž podieľajú viac než dvoma tretinami.
Americký HDP zaostal v druhom štvrťroku za očakávaniami, medziročne stúpol len o 2,4 percenta. Rast by bol ešte nižší, ak by mu nepomohli zvýšené výdavky vlády na armádu súvisiace s vojenským konfliktom v Iraku. Tie boli v USA najvyššie od kórejskej vojny v roku 1951.
Americké úroky sú na jednom percente od júna a analytici očakávajú, že sa tam udržia minimálne do konca roka. Jediné, čo potom môže vyplašiť centrálnu banku a donútiť ju upraviť úroky smerom nahor je nečakaný rast cien. "Fed zvýši úrokové sadzby iba vtedy, ak sa inflácia stane hrozbou, ktorá by mohla viesť k prehriatiu ekonomiky," povedala pre Bloomberg Lara Rhame, analytička spoločnosti Brown Brothers Harriman.