Vzostup ceny zlata, ktorý sa začal v roku 2001 a vo februári tohto roka dosiahol maximum, sa zrejme na určitý čas končí. Cena od polovice marca kolíše medzi 325 až 340 USD za uncu v závislosti od správ o vývoji v Iraku. Aj kurzy akcií banských a obchodných spoločností, ktoré najvyššie hodnoty dosahovali v polovici minulého roka, opäť zoslabli a zlatý index na burze v Johannesburgu klesol zhruba o 40 %.
Zlato bolo tradične považované za bezpečnosť v časoch veľkého zdražovania a politickej neistoty. Z tohto hľadiska nie je záujem o zlato prekvapujúci: politickej neistoty je viac než dosť, americký dolár sa oslabuje a nízke úroky v rozvinutých krajinách môžu strednodobo viesť k zdražovaniu. Okrem samotného kovu ponúkajú investičné možnosti aj banské a obchodné firmy, ktoré majú celkovú burzovú kapitalizáciu 60 mld. USD a začiatkom 80. rokov tvoril tento sektor 5 % svetovej trhovej kapitalizácie. V prospech zlata hovoria aj iné faktory. Centrálne banky obmedzili požičiavanie zlata, takže dnes sa už neveľmi vypláca špekulovanie s požičaným zlatom, ktoré v minulosti pre mnohé firmy znamenalo dodatočné príjmy. Dopyt po šperkovom zlate je pritom stále vysoký a spoločnosti sa snažia rýchlo zvýšiť produkciu, keďže prieskum sa nevykonáva už niekoľko rokov. Výdavky na prieskum na celom svete v rokoch 1997 až 2001 klesli z 3,3 mld. USD na 900 mil. USD. Podľa odhadov odborníkov v priebehu 10 rokov budú známe ložiská vyčerpané.
Mnohí investori však nie sú bezvýhradne presvedčení o zlate. Ako bezpečnostná investícia v krízových časoch bolo totiž zlato vhodné vďaka krytiu dôležitých mien. No centrálne banky medzičasom redukujú svoje zlaté rezervy, v dôsledku čoho sú spoločnosti odkázané na dlhodobý rast dopytu investorov. Podľa informácií denníka Neue Zürcher Zeitung centrálne banky a medzinárodné organizácie v súčasnosti skladujú iba 32 291 ton zlata, čo predstavuje viac než 12-ročnú produkciu baní.
Analytici za vhodnú alternatívu považujú zlaté akcie, najmä však tých spoločností, ktoré časť svojej produkcie zabezpečili pomocou derivátnych transakcií. Medzi ne patria najmä veľké severoamerické firmy, napríklad Barrick Gold a Newmont Mining. Juhoafrické koncerny toto zabezpečenie nevykonávajú, takže ceny ich akcií sú mimoriadne nestále a vyvíjajú sa v súlade s cenou zlata. Inou možnosťou sú malé firmy zaoberajúce sa prieskumom, ktorých akcie sa nevyvíjajú ani tak podľa ceny zlata, ako skôr podľa úspechov alebo neúspechov pri prieskume. Ide však o mimoriadne nestále akcie a úspešnosť je relatívne nízka, takže ako samostatná investícia sú vhodné iba pre investorov, ktorí sa neobávajú rizika.
StoryEditor