StoryEditor

Eurozóna nižšie sadzby nepotrebuje

17.06.2003, 00:00

Aj napriek tomu, že Európska centrálna banka (ECB) pred necelými dvoma týždňami znížila základnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu na 2 %, viacerí analytici očakávajú ich ďalší pokles. Už teraz je úrokový diferenciál medzi slovenskou korunou a eurom na úrovni 4,5 percenta. Pre londýnske banky, ktoré sú najsilnejším hráčom na slovenskom trhu, je tento rozdiel dostatočný a aj preto je pre nich investícia do korún zaujímavá. Prezident Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg špekulácie o ďalšom znížení úrokov odmieta, nakoľko je podľa neho príliš skoro na diskusiu a špekulácie o ďalšom poklese úrokov. Podobnú mienku má i šéf Bundesbanky Ernst Welteke, ktorý navyše konštatoval, že eurozóna k rozhýbaniu svojej ekonomiky nepotrebuje ďalšie zníženie úrokových sadzieb, ktoré sú najnižšie za posledných päťdesiat rokov. Za rozhodujúci faktor v obrate vo vývoji ekonomiky, najmä však nemeckej, považuje Welteke štrukturálne reformy. Ak by však ECB základné sadzby predsa len znížila, výrazný rozdiel medzi sadzbami na koruny a eurá by mohol prilákať špekulantov, ktorí by svojimi nákupmi korún posilnili jej výmenný kurz. "Zníženie úrokov v eurozóne by prinútilo Národnú banku Slovensku (NBS) prinajmenšom uvažovať o zmene sadzieb," povedal díler VÚB Ladislav Benedek. NBS viackrát spomenula, že príliš rýchle posilňovanie koruny sa jej nepáči a svoj postoj aj potvrdila intervenciami na devízovom trhu. "Zníženie úrokov by bolo tou poslednou možnosťou," uviedol vrchný riaditeľ menového úseku NBS Peter Ševčovic. Zmena úrokov však zrejme v najbližšom období na Slovensku nehrozí, nakoľko koruna sa pohybuje relatívne vysoko nad úrovňou, pri ktorej centrálna banka intervenovala proti jej posilneniu pred dvoma mesiacmi. Oslabenie koruny, resp. jej udržanie na súčasnej úrovni bolo spôsobené viacerými faktormi. Na jednej strane administratívny zásah centrálnej banky v podobe nákupu devíz na trhu a na druhej strane zlé výsledky zahraničného obchodu. V neposlednom rade odrádza špekulantov aj zvýšenie spotrebných daní od začiatku júla, čo pravdepodobne zvýši infláciu. Vysoká inflácia na úrovni okolo deviatich percent a nízke úrokové sadzby neprospievajú totiž ekonomike. Aj keď dôležitým ukazovateľom z hľadiska určovania menovej politiky je jadrová inflácia, ktorá sa vyvíja pozitívne, ani priemernú infláciu netreba zanedbávať. Najvyšší rast ekonomiky z pomedzi okolitých krajín, smerovanie Slovenska do Európskej únie a predsavzatie vlády ako aj centrálnej banky o čo najskoršom vstupe do eurozóny by negatíva inflácie a zahraničného obchodu mohli čiastočne eliminovať a koruna by sa mohla opäť posilňovať. Viaceré bankové domy uvádzajú vo svojich analýzach, že koruna by sa do konca roka mala oproti euru zhodnotiť až k hranici 40 korún za jedno euro. Investície do korún sa z dlhodobého hľadiska teda pravdepodobne oplatia.

25. máj 2022 01:19