Vyplýva to z hodnotiacej správy, ktorú vypracovalo ministerstvo hospodárstva. Opatrenie označil rezort za veľmi úspešné. Opozícia, naopak, kritizuje, že slovenskí daňoví poplatníci dotovali pracovné miesta v zahraničí. Ekonóm Ján Tóth z UniCredit Bank hodnotí efektivitu šrotovného ako "šialene nízku“.
Deväť niečo
Šrotovným za 55,3 milióna eur štát podporil nákup vyše 44 200 vozidiel. Prémie platia do konca roka. Ku koncu júla ľudia využili vyše dve tretiny z nich, buď si auto už kúpili, alebo záväzne objednali. Podľa správy rezortu hospodárstva z nich bolo na Slovensku vyrobených 9,19 percenta, teda 2 654 kusov. Najväčší podiel na tom mala automobilka Kia. Jej modely cee´d, cee´d SW a Sportage si na zľavu kúpilo 1 712 ľudí. Vyše 800 vodičov siahlo po Peugeote 207 a takmer 130 po Citroëne C3 Picasso. Priemerná cena auta, ktoré si ľudia kúpili na prémiu, bola vyše 10,5 tisíca eur.
Ministerstvo hospodárstva očakáva, že podiel slovenských áut sa do konca roka zvýši na približne desať percent.
Úspech?
Výrobcovia automobilov aj rezort hospodárstva sú s číslami spokojní. "Šrotovné bolo smerované na autá nižšej strednej triedy a v tejto kategórii naši výrobcovia nepredávali štandardne viac ako štyri percentá. Opatrenie malo zároveň širší, európsky záber, šrotovné na najväčších trhoch našim automobilkám zásadne pomohlo,“ argumentuje viceprezident Združenia automobilového priemyslu Ľudovít Ujhelyi.
Rezort hospodárstva dopĺňa, že okrem pomoci pre domáce automobilky a výrobcov komponentov zaviedlo šrotovné ako prejav solidarity s vyspelými krajinami, ako brzdu pred dovozom starých vozidiel z iných krajín či na zvýšenie bezpečnosti na cestách.
Podľa poslanca SDKÚ-DS Ivana Štefanca sú reči o spolupatričnosti zavádzajúce a populistické. "Ficova solidarita je pomýlená.“ Štefanec podotkol, že na šrotovné sa najviac kupovala česká škodovka, turecký Renault Thalia či rumunská Dacia. "Ľudia na Slovensku sa poskladali na to, aby mohli mať prácu ľudia v zahraničí.“
Dalo sa to čakať
"Výsledný podiel slovenských áut hovorí o tom, že efekt šrotovného pre ekonomiku bol skoro nulový a takmer 91 percent bola solidarita,“ poznamenal ekonóm Ján Tóth. Uznáva význam nemeckého či francúzskeho šrotovného pre našu ekonomiku, no pripomína, že jeho zavedenie v týchto krajinách nebolo podmienené zavedením šrotovného u nás.
Podľa analytika Roberta Pregu z Tatra banky sa takýto pomer domácich a zahraničných áut dal očakávať. Podľa neho bude zaujímavé vyhodnotiť, aký dosah bude mať šrotovné v rámci celej Európy. Pripomína riziko "vypožičaného dopytu z budúcnosti“, teda, že po vyčerpaní šrotovného nebude kupujúcich.
Kúpený záujem
V správe to priznáva aj rezort hospodárstva. V tomto roku štát na DPH a na ďalších výnosoch spojených s kúpou nového auta zarobí po odrátaní nákladov vyše 12,3 milióna eur. No na budúci rok vyberie na DPH o 22,6 milióna eur menej, keďže viac ako pätina ľudí plánovala kúpiť auto na budúci rok tak či tak. "Ale ministerstvo hospodárstva verí, že kríza nebude na budúci rok taká silná ako tento rok. Výhody zo zavedenia šrotovného prevažujú nad presunom výberu DPH, ktorý nie je dramatický,“ povedal Vahram Chuguryan z rezortu hospodárstva.
Daňová nevýhodnosť šrotovného neprekáža ani rezortu financií. "Opatrenie je potrebné hodnotiť nielen z pohľadu daní, ale aj z pohľadu podpory subdodávateľov, udržania zamestnanosti a zo zahraničnopolitického pohľadu,“ konštatoval hovorca Miroslav Šmál.
Tretie kolo nebude
Ministerstvo hospodárstva momentálne neplánuje tretiu vlnu šrotovného. Či sa to zmení, sa uvidí na budúci rok. Výrobcovia a predajcovia automobilov by uvítali, keby štát dlhodobo podporoval obnovu vozového parku a zároveň keby zaviedol pre právnické osoby možnosť odpočtu DPH v prípade nákupu osobných automobilov určených na podnikanie.