Aj keď situáciu Slovenska materiál neanalyzuje, dobrou správou je, že náš najväčší obchodný partner Nemecko, od ktorého je naše hospodárstvo závislé, by malo rásť najrýchlejšie spomedzi veľkých krajín Európy.
"Situácia sa zlepšila predovšetkým v dôsledku bezprecedentného objemu finančných prostriedkov, ktoré do ekonomiky napumpovali centrálne banky a vlády. Slabé hospodárstvo si však aj naďalej bude vyberať obete na trhu práce a vo verejných financiách,“ povedal eurokomisár pre hospodárske a menové otázky Joaquín Almunia.
Prepad päť percent
Napriek tomu, že súčasná prognóza je optimistickejšia ako jarná, odhad medziročného prepadu hospodárstva Európskej únie aj eurozóny za rok 2009 zostáva na rovnakej úrovni, čiže štyri percentá. Ministerstvo financií považuje materiál z Európskej komisie za dobrú správu. Aký prepad slovenskej ekonomiky očakáva, však nepovedalo. "Koncom týždňa by sme mali zverejniť vlastnú prognózu,“ reagoval hovorca rezortu Miroslav Šmál.
Analytici predpokladajú, že medziročný prepad HDP na Slovensku by mohol dosiahnuť za celý tento rok okolo päť percent. Pri vývoji ekonomiky v budúcom roku sa však ich odhady už odlišujú. "V závislosti od mnohých neistých premenných možno budúci rok očakávať mierny rast, presahujúci jedno percento,“ konštatoval hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo. Analytik ČSOB Marek Gábriš očakáva, že v nasledujúcom roku by sme mohli rásť 1,5-percentným tempom. Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová je najoptimistickejšia, jej odhad je na úrovni 2,5 percenta rastu HDP.
Nemecko a my
Akým tempom sa bude Slovensko spamätávať z hospodárskej krízy, závisí do veľkej miery od našich obchodných partnerov. Nemecko, ktoré je pre nás najdôležitejšie, by malo podľa komisie v treťom aj vo štvrtom štvrťroku medzikvartálne rásť. Napriek tomu sa nemecká ekonomika medziročnému prepadu nevyhne. Ten sa v súčasnosti očakáva o tri desatiny nižší ako na jar, čiže 5,1 percenta.
"Nemecko je najväčším odbytiskom slovenského vývozu, smeruje tam približne pätina nášho exportu. Zároveň je to najväčšia ekonomika eurozóny, pre svoju úlohu v rámci hospodárstva starého kontinentu je neraz označované aj za hospodársku lokomotívu eurozóny,“ vysvetľuje Vaňo. Podľa neho v rokoch 2002 až 2008 v 73 percentách prípadov smeroval slovenský a nemecký rast spoločným tempom. "Dobré správy z Nemecka a eurozóny sú preto kľúčové na oživenie rastu na Slovensku.“
Musí byť snaha aj zvnútra
Aj keď budúci rok by naša ekonomika mohla zaznamenať mierny rast, vysokú nezamestnanosť to ešte pozitívne ovplyvniť nemusí. Podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Jozefa Špirka jedno- až trojpercentný rast nie je pre Slovensko perspektíva a nič nerieši.
K tomuto názoru sa prikláňajú aj ekonómovia. "Nie je celkom isté, či aj takýto malý rast bude schopný generovať tvorbu nových pracovných miest,“ konštatoval Gábriš. Podľa neho oživenie ekonomík u našich najväčších obchodných partnerov je nevyhnutnosťou, no nestačí. "Aj zlepšovanie domáceho ekonomického prostredia a príprava na 'pokrízový' vývoj sú podstatné,“ dodal.