Na dnešnom rokovaní parlamentného finančného výboru o tom poslancov informoval minister financií Ján Počiatek.
Plány sa značne zmenili
Ešte vlani, predtým ako globálna kríza výrazne zasiahla slovenskú ekonomiku, pritom vláda naplánovala deficit na tento rok na úrovni len 2,1 % HDP.
Po tom, ako pod vplyvom výrazného výpadku zahraničného dopytu zaznamenáva SR prepad hospodárstva o viac ako 5 %, ministerstvo financií postupne avizovalo deficit najprv na hranici 3 % požadovanej európskymi rozpočtovými pravidlami, neskôr minister pripustil jeho nárast až na dvojnásobok tejto hodnoty.
Deficit pôsobí stabilizačne
S takýmto výrazným prekročením pravidiel Paktu stability a rastu však podľa Počiatka v súčasnom krízovom období nemá problém ani Európska komisia (EK), preto slovenská vláda nezmení naplánovanú úroveň výdavkov na tento rok.
"Odhadovaná výška deficitu verejnej správy je vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu primeraná a pôsobí na ekonomiku stabilizačne. Prekročenie rozpočtovanej úrovne deficitu je dôsledkom pôsobenia automatických stabilizátorov a protikrízových opatrení prijatých vládou," argumentoval na pôde finančného výboru Národnej rady (NR) SR Počiatek.
Zhoršenie hospodárenia
Pod očakávané zvýšenie deficitu sa podľa odhadov rezortu financií najvýraznejšie podpíše štátny rozpočet, a to sumou 1,439 miliardy eur (43,351 miliardy Sk).
Okrem toho ministerstvo očakáva aj horší vývoj štátnych finančných aktív s celkovým negatívnym vplyvom na deficit vo výške 430,3 milióna eur (12,963 miliardy Sk), zhoršenie hospodárenia Sociálnej poisťovne o 475,9 milióna eur (14,337 miliardy Sk), ako aj horšie hospodárenie obcí a vyšších územných celkov o 104,5 milióna eur (3,148 miliardy Sk).